Vo veku 90 rokov zomrela v pondelok uznávaná psychologička Jiřina Prekopová. Autorka terapie objatím skonala v Prahe. Ako detská psychologička pôsobila v Nemecku. Napísala mnoho odborných kníh o výchove, napríklad titul Malý tyran.
"Zomrela v pokoji, v tichosti, v pondelok popoludní vo svojom byte v rezidencii Rosa v pražských Kobylisiach," uviedla tlačová hovorkyňa rezidencie Hana Tietze s tým, že Překopová bola do poslednej chvíle v dobrej kondícii.
"Ešte v polovici augusta bola u nás ako modelka na módnej prehliadke," uviedla Tietze. Dedičstvo a posledná rozlúčka sa bude teraz riešiť s jej neterou, ktorá žije v Stuttgarte.
"Muži degenerujú, chýba im autorita. Zo žien sú chlapi a deti sú chudáci." To sú len niektoré z kontroverzných poznatkov preslávenej detskej psychologičky Jiřiny Prekopovej, ktorá sa až do svojho vysokého veku radovala zo života a venovala sa ochotníckemu divadlu.
Z fakulty psychológie ju vyhodili kvôli názorom
Za najväčšie chyby, aké rodičia vo výchove detí robia, považovala prudké hádky bez toho, aby deti videli ich zmierenie. "Štekajú na seba, kričia na seba pred deťmi, ktoré tie scény vnímajú ako veľkú drámu. Keď sa manželia doma pohádajú a deti sú toho svedkom, mali by sa aj pred nimi uzmieriť, a to skôr, než zapadne slnko," radila Jiřina Prekopová.
Tvrdila, že toto pravidlo je niečo ako logický prírodný zákon, ktorý uznávajú všetci, vrátane indiánov, eskimákov, černochov. Počas jej mladosti to vraj bolo úplne bežné.
Jiřina Prekopová sa narodila 14. októbra 1929 v Prostějove. Vyštudovala psychológiu v Olomouci (než ju z fakulty vyhodili, bol jej učiteľom aj známy filozof J. L. Fischer).
Po štúdiách kvôli svojim protikomunistickými názorom nesmela v odbore pracovať. Odišla na Sudety, kde tri roky učila na škole a po vyhodení sa tam živila prácou v poľnohospodárstve. Ochorela na týfus a takmer zomrela. Vrátila sa k rodičom a pracovala v rôznych neperspektívnych zamestnaniach.
Nový život v Nemecku
Manžel Valentin strávil pätnásť rokov v komunistickom väzení v uránových baniach a pravdepodobne ožiarenie bolo príčinou, že manželia nemali deti. "To bola pre mňa najväčšia životná kríza, keď som si uvedomila, že nebudem môcť mať deti," povedala a dodala, že keď nemohla mať vlastné deti, tak si povedala, že sa pred ňou otvára možnosť plne sa venovať profesii, a to si splnila.
"S vlastnými deťmi by sa môj život rozhodne vyvíjal inak. Beriem to jednoducho tak, že všetko, čo sa dialo, malo nejaký zmysel." Československo manželia opustili v roku 1970. Prvé miesto ako psychologička dostala v Nemecku v diagnostickom a terapeutickom centre v švábskej Albe. Pôsobila aj na detskej klinike Olgahospital v Stuttgarte.
Prepracovala metódu pevného objatia, ktorú pôvodne vymyslela americká psychologička Martha Welchová pre autistické deti; využila aj poznatky etológa Nika Tinbergena, nositeľa Nobelovej ceny a psychoterapeuta Berta Hellingera v oblasti rodinných systémov a konštelácií.
"Mám osemdesiat deväť rokov a vďaka životným skúsenostiam by som teraz mohla radiť," odpovedala pred necelými dvomi rokmi na otázku iDnes.cz. Keby znovu začínala, opäť by si zvolila profesiu detskej psychologičky.
"V každom prípade ma zaujímajú príčiny. Napríklad teraz mi známa vysvetľovala, ako jej vnuk v noci plače. Vždy je potrebné zistiť prečo, je to ako detektívka, som trochu ako Miss Marple," uviedla vtedy svetoznáma psychologička.
Práce Prekopovej boli preložené do takmer dvoch desiatok jazykov. Z autorkiných kníh vyšli v slovenčine napríklad: Malý tyran, Rodina žije z lásky, Prvorodené dieťa, Keď dieťa nechce spať, Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu.