Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.09.2020, 00:00

Herec Anton Mrvečka: Figliar zo zlatej éry hercov. Nevysvetliteľné migrény ho dohnali k tragickému koncu

  • Mal neuveriteľný talent baviť ľudí.
  • Šibalské oči s úprimným pohľadom, veselý hlas a grimasy, ktoré dokázali každého rozosmiať.
  • Ale vedel byť aj vážnym hercom a neskrýval svoje trápenie.
  • Anton Mrvečka odišiel vo veľkých bolestiach na vrchole tvorivých síl.
  • Prečítajte si článok publikovaný v HN Magazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.
Herec Anton Mrvečka: Figliar zo zlatej éry hercov. Nevysvetliteľné migrény ho dohnali k tragickému koncu
Zdroj: Archív Slovenského národného divadla/Anton Podstranský

V päťdesiatych rokoch sa na Slovensku začala formovať silná generácia hercov, ktorá svoj talent uplatnila v divadle a vo filme. Neboli to však ľahké časy. Do kultúry aj celého spoločenského diania vstúpil diktát proletariátu a počiatočné nadšenie z budovania lepších zajtrajškov nahradilo prenasledovanie triedneho nepriateľa a monsterprocesy.

​Herci v tomto systéme zohrávali zvláštnu úlohu – na jednej strane sa stali súčasťou tejto mašinérie, keď prepožičiavali režimu svoju tvár pri znázornení všelijakých horlivých úderníkov, nebojácnych roľníkov, odvážnych partizánov a rozvážnych súdruhov.

Viacerí z nich však toto ťahanie za jeden červený povraz nebrali ako oportunizmus, ale ako súčasť svojho povolania a poslania zabávať ľudí. Tie filmy odrážajú smutnú realitu vtedajšieho sveta a dnes sú dobrým študijným materiálom.

Niektoré však prekvapia svojou kvalitou a nie do všetkých sa nutne musela ťahať aj politika. Na hercov čakalo mnoho príležitostí ukázať sa publiku, ktoré odpustilo aj slabší dej či agitáciu, len keď mohlo vidieť svoj obľúbený herecký idol. Anton Mrvečka – vtipný človek so šarmom – ich nesklamal.

Figliarsky typ

Na svet prišiel 27. februára 1934 v Budatíne, ktorý sa o pätnásť rokov neskôr stal mestskou časťou v Žiline. Schopnosť rozveseliť publikum rozvíjal už v ranom detstve. Potrebovali to najmä jeho rodičia, ktorým zomreli tri deti v útlom veku.

Zdroj: Archív Slovenského národného divadla/Anton Podstranský

Nebol jedináčikom, mal ešte jedného súrodenca – sestru Antóniu, podľa ktorej mu dali meno. Figliarsky chlapec mal veľa energie, ktorú dokázal skrotiť iba v herectve. Vedel, že na hereckú dráhu musí naskočiť ihneď, hoci otec železničiar, by bol rád, keby pokračoval v jeho povolaní.

A práve cesta vlakom sa mu stala osudná. Náhodou sa v kupé ocitol s režisérom Andrejom Bagarom, ktorý bol zakladajúcim členom Zvolenského divadla, na základe poverenia od Eugena Suchoňa, Štefana Králika, Mikuláša Hubu a Laca Novomeského.

Pozvánka na konkurz od slávneho režiséra bola veľkou poctou. Dvojdňového konkurzu na začiatku mája 1949 sa zúčastnilo vyše sto ľudí, medzi ktorými nechýbali ani mnohí profesionáli či študenti s hereckými skúsenosťami.

Ani to však neprekážalo, aby iba pätnásťročný Tóno uspel spoločne s Ivanom Mistríkom či Viliamom Polónyim. Hneď sa zhostil úloh šibalských chlapcov a v Divadle Jozefa Gregora Tajovského strávil dva plodné roky. Potom sa naskytla príležitosť, ktorá sa neodmieta.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk