Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.08.2020, 00:00

Autorka detských kníh Iryna Zelyk: Dnešné deti už krikom neskrotíme

  • Píše unikátne rozprávky, v ktorých odhaľuje detské aj rodičovské emócie.
  • Priznáva však, že jej knihy nie sú odbornou literatúrou, iba sa v nich delí o svoje vlastné skúsenosti.
  • Je presvedčená, že každá emócia má svoj zmysel a netreba sa za ňu hanbiť, dôležité je pochopiť ju.
  • Autorka detských bestsellerov Iryna Zelyk v rozhovore priznáva, že dnešné deti aj dnešní rodičia sú iní. Neboja sa ozvať a nie sú vždy ochotní rešpektovať akúkoľvek autoritu.
  • Prečítajte si rozhovor publikovaný v HN Magazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.
Autorka detských kníh Iryna Zelyk: Dnešné deti už krikom neskrotíme
Zdroj: Archív Iryny Zelyk

Vyrastali ste na Ukrajine. Čo vám ako malej čítali rodičia pred spaním?

No, nám, žiaľ, pred spaním rodičia nečítali. Ale pamätám si aj červenú čiapočku aj vlka a sedem kozliatok, takže zrejme mi to mamina rozprávala. Pochádzam z chudobnejšej rodiny, doma sme nemali žiadne knihy a nemali sme k nim ani prístup, ani asi prostriedky na ich zakúpenie.

​Ale uvedomujem si, že knižka nie je mercedes a keby bol záujem, tak by sa určite nejaké peniaze na to našli. Moji rodičia ma nevychovávali k čítaniu, pretože ani oni tak neboli vychovávaní. Dokonca si nepamätám, že by nám čítali knižky v škôlke.

Myslím si, že prvýkrát som sa k nim dostala až v škole. Keď som bola dieťa, bola iná doba, ľudia akoby sa zameriavali na vonkajšie formy, cieľom mnohých rodín bolo najmä prežiť, zabezpečiť si postavenie v spoločnosti, získať vzdelanie, byť dobrým v očiach ostatných. Emocionálnym zdravím či harmóniou bytia sa nik nezaoberal.

Zazlievate to vašim rodičom?

Určite nie, myslím si, že jednoducho také boli časy. Za dobré deti sa považovali tie, ktoré poslúchali, vedeli sa pozdraviť, odpovedali na otázky, ako sa volajú a koľko majú rokov. Ešte dodnes sa mi stáva, že toto sú vlastne prvé otázky, ktoré cudzí ľudia deťom položia a okrem toho im pripomínajú, aby poslúchali maminu. Trošku mi je to ľúto, pretože spoločné čítanie je krásne, je to spojenie rodiča a dieťaťa a prežívanie príbehu, je to číra pozornosť, čo je prejavom lásky.

Na Slovensku sa deťom čítali najmä Dobšinského ľudové rozprávky. Poznáte ich?

Áno, poznám, máme doma aj zopár kníh so slovenskými ľudovými rozprávkami a manžel ich občas číta našim deťom. A musím vám povedať, že je to poriadny masaker.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk