Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.07.2020, 09:35

Nakoniec sa stávam fanúšičkou samej seba, prezradila Iva Janžurová

  • Ivu Janžurovú (79) čaká nabité pracovné leto.
  • Herečka prezradila, že po vynútenej pauze, počas ktorej stihla napríklad sledovať seriály, sa na divadelné dosky už teší.
  • Priznala tiež, že pri sledovaní svojich výkonov z minulosti si až teraz pripadá celkom pekná a šikovná.
Nakoniec sa stávam fanúšičkou samej seba, prezradila Iva Janžurová
Zdroj: Lenka Hatašová, iDNES.cz

Ako sa tešíte na letnú divadelnú scénu?

Tak po prvé sa už naozaj veľmi teším, po druhé som zvedavá, ako mi zafunguje mozog. Teda či tá príliš dlhá, vlastne štvormesačná prestávka nespôsobí nejaké kolízie. Avšak dúfam, že by som sa aj z nich dokázala na javisku vykrútiť, obzvlášť keď som jednu z dvoch hier, ktoré na Hviezdnom lete hrám, sama napísala.

Mám na mysli Veletoč. V druhej komédii Sbohem, zůstávám! máme so skvelou Janou Paulovou už veľmi veľa spoločne napísaných miest, hráme ju dlho a často si hovoríme, koľko sme tam vniesli svojich replík a vtipov, že by sa francúzska autorka mala s nami podeliť o tantiémy. (Smiech)

Keď si v hlave prechádzate rôzne pasáže, nachádzate miesta, pri ktorých váhate, či sú správne?

To sa mi stáva, hlavne keď píšem anglické slová. Sú tam dve "r", alebo nie? Je tam dvojité "w"? Pokiaľ ide o texty rol, vždy záleží, akú voľnosť mi ponúkajú. Najväčšiu mám samozrejme u tých autorských, ale napríklad v predstavení Audience u kráľovny improvizujem len nerada, aj keď sa mi to tiež občas prihodí.

A musím priznať, že ma vždy milá Lucie Brychtová, skvelá speváčka a tiež naša šepkárka, chváli: "Povedala si to inak, ale bolo to presné." Takže zatiaľ tie synonymá v hlave mám. Ide o to, ako dlho mi v nej zostanú.

Kedy ste angličtinu naposledy využili?

Naposledy som hovorila anglicky v jednej reklame, ktorú režírovala Alice Nellis, s ktorou veľmi rada spolupracujem, nech už mi navrhne čokoľvek. Preto som výnimočne súhlasila aj s reklamou, ktoré inak nerobím. Navyše mi sľúbila, že to pôjde len niekde v Ázii.

Takže som súhlasila a až potom som zistila, že v scenári mám celkom obsiahly anglický text. Nakoniec som ho nejako dala. Najali si jedného Američana, ktorý mal za úlohu kontrolovať moju výslovnosť a ten ma na záver pochválil.

Alice potom kričala: "Jéj, odteraz ťa budú obťažovať všetky zahraničné produkcie, ako hovoríš dobre po anglicky." Bolo to vlastne celkom príjemné. Inak som toho v angličtine veľa nenahrala.

Napriek tomu máte zahraničné produkcie rada, sledujete seriály na Netflixe. Keby vás oslovili práve oni, nechali by ste sa zlákať?

Ak máte na mysli zahraničnú filmovú spoluprácu, ja som hneď po tej reklame dokonca jednu ponuku dostala, a to od režiséra Sklenenej izby, ale scenár sa nakoniec zredukoval a moja postava vypadla. Keď sa ma tam spýtali, či môžem hovoriť anglicky, hneď som odpovedala, že áno.

Avšak konkrétne Netflix sem tam využijem, je to určite užitočná záležitosť, tá možnosť si vybrať filmy podľa svojej chuti. Ako prvý som si našla seriál, v ktorom hrala Jane Fondová s jednou čarovnou partnerkou, ktorej meno si nepamätám...

Lily Tomlinovou...

Je to možné, mala také afro účesy a kostýmy a ten seriál Grace and Frankie bol úžasný, naozaj ma zaujal. Zhltla som ho rýchlo, išla som diel po diele a vlastne mi do veľkej miery uľahčil prvú etapu mojich koronavírusových prázdnin. Keď som dopozerala posledný diel, chcela som, aby seriál pokračoval, pokojne by som sa pozerala ďalej.

A zopakovala som si Íra (The Irishman), ktorého som si kedysi stihla pustiť len do polovice. Takže nedávno som ho dala celého, ale teraz už zase mám menej času sa tomu venovať. Navyše rodina odmietla kolektívne predplatné. Vraj sa na to takmer nepozerajú.

Na ktorý váš film alebo divadelný záznam ste sa naposledy pozerali? Dokážete sa na seba vôbec pozerať?

Teraz som zo študijných dôvodov pozerala televíznu nahrávku divadelnej hry Rozhovor v domě Steinových o nepřítomném panu Goethovi. Ide o monodrámu, ktorú som hrala na Vinohradoch. Potrebovala som v ňom nájsť nejaké oporné body pre svoju novú hru, na ktorej som počas karantény pracovala.

Odniesla som si z toho dva zásadné dojmy. Na jednej strane som si povedala: "Ja som bola taká pekná!". (Smiech) Aby ste rozumeli, ja som si v živote takto nefandila, ale s odstupom tých možno štyridsiatich rokov mi pripadalo, že mi to tam pristane, možno aj preto, že som bola pekne nalíčená.

A po druhé som sa čudovala, ako som to všetko vedela. Tá hra bola nepretržitou reťazou textu, k tomu dodržiavať aranžmá, náležité pohyby a úkony, všetko toto som zvládala! Takže ja sa nakoniec stávam fanúšičkou samej seba! (smiech)

Na druhej strane teraz som napríklad videla film Pane, vy ste vdova! a tam som sa na mnohých miestach kritizovala. Ale tá Steinová sa mi veľmi páčila. Ešte mám veľmi neostrú pracovnú nahrávku Kočičí hry z Divadla Na zábradlí, pri ktorej si s Evou Holubovou stále sľubujeme, že sa na ňu po rokoch pozrieme.

Keď sme ju ešte hrali, režisérka Olga Sommerová mi opakovane navrhovala, že ju nakrúti, pripraví profesionálny záznam. A ja som bola taká hlúpa, že som to odmietla. Pri takýchto ponukách vždy hovorím: "Áno, a čo keď to budem práve vtedy hrať s mnohými chybami a už to tak raz a navždy zostane zaznamenané!" Podobnú situáciu sme nedávno riešili aj pri Audience u královny v Národnom divadle.

Keď sa vrátime k spomínanému filmu Pane, vy ste vdova!, čo ste vtedy považovali za najbláznivejšiu scénu, ktorú máte zahrať?

To vám snáď ani nepoviem, ja som totiž vtedy bola taká drzo sebavedomá, že som si hovorila, že všetky tie bláznivé scény ľahko zvládnem. A to aj vďaka veľkej podpore a absolútnej dôvere Miloša Macourka a Václava Vorlíčka, ktorí ma povzbudzovali tvrdením, že keby som rolu odmietla, nebudú film nakrúcať.

Každý deň nakrúcania samozrejme priniesol celkom ťažkú úlohu, pri ktorej som musela prejaviť určitú zdatnosť. Dnes sa rada pozerám napríklad na moment, keď sa pošmyknem na korálkach a spadnem. Herecký pád nesmie obsahovať ani náznak opatrnosti, to musí byť jednoducho buch a hotovo!

To ako mi vtedy nohy vyleteli do vzduchu, by dnes asi nešlo. Už by sa vo mne prejavila opatrnosť, že by som si napríklad mohla nalomiť bedro. (Smiech) Navyše v posledných rokoch nemám núdzu o pády, našťastie všetky dobre dopadli.

Asi mám dobre živené kosti, pretože som z nich vyviazla maximálne s modrinou. Ale vtedy pri nakrúcaní som sa neobávala ničoho. Mali sme hlavne dobrý pocit, že to rozhodne bude pre divákov zábava, a to vás udržuje v zdatnosti a neustálej radosti z nakrúcania.

Keď ste nedávno nakrúcali film Teroristky, museli ste sa naučiť zaobchádzať so zbraňou. Nemáte niekedy chuť zájsť si na strelnicu?

Jediný raz pred tým, to som bola ešte tak o tridsať rokov mladšia, ma pán dirigent Libor Pešek vzal na strelnicu a ja som tam potom chcela chodiť stále. Ten zážitok ma priťahoval. Zaučenie pred nakrúcaním Teroristky bolo rýchle, netrvalo možno dlhšie ako dve hodiny.

Potom som sa musela naučiť pracovať s brokovnicou, pretože tá sa vymyslela až pri samotnom nakrúcaní. Dohodla som sa s milým pánom režisérom Bajgarom, že nakrútime obraz, kde sedím doma a dookola si ju rozoberám, bolo totiž potrebné predviesť obeti nečakané, šikovné obraty. Nečakané od usporiadanej učiteľky na dôchodku.

Toto miesto ma na filme veľmi baví a myslím, že som ho zvládla dobre, tu sa môžem pochváliť. Oni ma vlastne nesmeli učiť zaobchádzať so zbraňami úplne dokonale, aby bolo pred kamerou uveriteľné, že má moja postava ten predmet prvýkrát v ruke a veľmi si s ním nevie rady. Puška je vlastne krásna vec, ale asi by som nedokázala vystreliť ani na zvieratko, nieto na človeka.

Dočítal som sa, že Iva Janžurová sa chce dožiť stovky. Už na to máte nejaký plán?

(Smiech) To som sa dopustila takého vtipu, keď mi niekto položil prekvapivú otázku, či by som sa chcela dožiť stovky. To nebolo z mojej hlavy, ja by som sa nič také neodvážila tvrdiť. Odpovedala som: "No chcela, ale musel by mi niekto sľúbiť, že o tom budem vedieť." (Smiech)

To je celé. Takže nie, že by som mala také prianie a chcela ním zaťažovať pána Boha. Raz som bola u liečiteľa, ten sa na mňa zadíval, sotva som vošla a hneď mi povedal: "Vy tu s nami budete dlho!". Ako tu bude dlho on, aby tú veštbu podporil svojím magickým odhadom, to je ešte otázka.

Na čo by ste čitateľa rada pozvali na letnú scénu pod Žižkovskou vežou? Na čo sa najviac tešíte?

Teším sa na obe komédie, ktoré si tam tento rok zahrám. Na Sbohem, zůstávám! aj na svoj Veletoč. V podstate môžem povedať, že sa teším na každé predstavenie, ktoré vyjde a v prípade ktorého môžem predpokladať, že sa ľudia dobre zabavia.

Veľmi som túžila si na tejto scéne zahrať aj inscenáciu Božská Sarah, pretože sa odohráva na terase nad morom, takže k letnému večeru v prírode by sa skvelo hodila.

Lenže moji chlapci, hereckí kolegovia Igor Orozovič a Kryštof Hádek v čase, keď sa repertoár staval, nenašli termín. Chceli cez leto cestovať, ale kvôli koronavírusu aj tak nikam nepôjdu, takže by nakoniec ten termín mali. Avšak to už zas neboli voľné dni v programe. Čiže na Božskú Sarah môžem čitateľa pozvať zase až po prázdninách do Divadla Kalich.

Skoro by som sa vás nespýtal, ako odpočívate, keď práve nehráte?

Ja by som odpočívala rada, ale ide mi to zle. To je snáď jediné, čo neviem! (Smiech)

Ticketportal.sk