Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.07.2020, 00:00

Zo Sniny do USA: Spoveď Slovenky o skutočnom živote v Amerike

  • Martina Januvka pochádza z malého východoslovenského mesta Snina a do Ameriky prišla v roku 2017.
  • V tom čase už mala za sebou šesť rokov života v Bratislave, kde študovala a žila.
  • V rozhovore sa s nami podelila o to, aké boli jej začiatky, ako aktuálne vyzerá jej život "za veľkou mlákou". Priblížila nám aj situáciu a náladu v súvislosti s rasizmom, aké zásadné rozdiely delia Slovensko a USA či ľudí, ktorí volia Donalda Trumpa.
  • Prečítajte si inšpiratívny rozhovor a úprimný pohľad na život, často opradený stereotypmi aj zo strany Slovákov.
Zo Sniny do USA: Spoveď Slovenky o skutočnom živote v Amerike
Zdroj: Facebook/Martina Januvka

Čo vás priviedlo do Ameriky?

Vždy som sa chcela venovať nášmu materinskému jazyku, no ani mi nenapadlo, že raz budem žiť v zahraničí. V lete v roku 2016 som na kamarátovej svadbe spoznala môjho terajšieho manžela Maroša, ktorý pochádza z Košíc. V čase, keď sme sa stretli, žil za veľkou mlákou už päť rokov a bol v poslednom ročníku na americkej univerzite Temple University vo Philadelphii.

Funguje to tam tak, že si študenti na vysokej škole vyberajú svojho budúceho potenciálneho zamestnávateľa už v poslednom ročníku, a tak Maroš už vtedy dúfal, že sa mu to podarí a ostane pracovať v Amerike. A podarilo sa. Dostal skvelú pracovnú ponuku ako aktuár v jednej z najväčších zdravotných poisťovní v USA..

​Hlavný dôvod, prečo som prišla práve do Philadelphie, bol, že som chcela byť po boku priateľa, vidieť svet a zdokonaliť sa v anglickom jazyku. Žiadny kultúrny šok sa však po príchode do USA nedostavil, aj keď mi mnoho ľudí prízvukovalo, že to bude ťažké.

Čo bolo v začiatkoch najťažšie?

Najnáročnejší bol pre mňa anglický jazyk, pretože som nebola zvyknutá na rôzne prízvuky. Mala som pocit, že nerozumiem takmer nič a nikomu. Chvíľku mi trvalo, kým som sa s tým naučila pracovať a veľmi mi pomohol intenzívny kurz anglického jazyka pre medzinárodných študentov na miestnej univerzite.

Priblížte nám ho.

Trval dva semestre, vyučovanie som mala päťkrát do týždňa od rána do podvečera a keďže americké vysoké školy sú na naše pomery dosť nákladné, za kurz som musela zaplatiť viac ako 7 000 dolárov. Stálo to však zato a spoznala som ľudí z celého sveta, z krajín ako Kuvajt, Saudská Arábia, Afrika či Kolumbia.

S niektorými som v kontakte doteraz. Celkový prerod pre mňa nebol až takým veľkým problémom, pretože som mala pri sebe priateľa, ktorý už poznal americký systém. Na Slovensko lietam pravidelne, každé tri mesiace na minimálne dva týždne. Našťastie mi to dovoľuje moja vízová a pracovná situácia.

  • Problém s vízami a americký sen

Zostaňme pri vízach. Vybavili ste ich bez problém?

V USA je obrovský problém získať víza, ktoré dovoľujú imigrantom oficiálne pracovať. Môj manžel mal počas štúdia študentské víza F-1. Nakoľko má po skončení štúdia každý študent právo ostať v USA pracovať vo svojom vyštudovanom odbore jeden rok, manžel mohol v USA ostať pracovať vo svojom odbore ďalšie dva roky.

Vyštudoval totiž odbor z kategórie STEM (Science, Technology, Engineering, Math). Po skončení tejto doby nemá žiadny zahraničný absolvent americkej školy záruku, že dostane pracovné víza.

Ako to funguje?

Rozhoduje o tom lotéria na pracovné víza, ktorá sa koná každý rok. Každého adepta musí prihlásiť potenciálny zamestnávateľ, ktorý za aplikáciu do lotérie zaplatí za jedného kandidáta okolo 5 000 dolárov a musí vysvetliť, prečo je zahraničný kandidát pre danú prácu vhodnejší ako akýkoľvek iný Američan.

Môjmu manželovi sa po dvoch neúspešných pokusoch podarilo vyhrať pracovné víza. Z cca 200-tisíc aplikácií ročne získa pracovné víza okolo 85-tisíc uchádzačov. Pracovné víza platia len na konkrétnu pracovnú pozíciu u konkrétneho zamestnávateľa.

Držiteľ pracovných víz nesmie mať žiadny iný finančný príjem. Na začiatku, po príchode sem som mala taktiež študentské víza, keďže som navštevovala miestnu univerzitu. Po skončení kurzu som prešla na manželské víza, ktoré mi nedovoľujú legálne pracovať. Môžem pracovať až vtedy, keď zamestnávateľ môjho manžela požiada o zelenú kartu (zväčša po troch odpracovaných rokoch). V našom prípade by sa tak malo stať na budúci rok.

Znie to tak, že je to takpovediac na "dlhé lakte".

Na základe našich skúseností viem, že prísť do Ameriky a čakať, že veď to nejak bude s vízami, je veľký omyl.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk