Kniha Dlhá kopija bola strhujúcim rozprávaním náčelníka kmeňa Černonožcov. Autor, vynikajúci rozprávač, rozhodne vedel, aké to je žiť v divočine, ale poznal aj existenciu "na okraji" v rasovo segregovanej spoločnosti, vyznal sa v indiánskej mystike, rozprávaniach, bájkach.
Aj preto sa kniha stala bestsellerom. Malo to jedinú chybu, jej autor sa v skutočnosti volal Sylvester Clark Long. A bol to Afroameričan.
Sny v gete o živote na prérii
Joe a Sallie, jeho rodičia, sa ako otroci už narodili, a tak mohli na vlastné oči sledovať nevýrazné zmeny, ktoré do ich života vniesol rok 1863 a slávne zrušenie otroctva.
Minimálne v ich rodnom mestečku Winston v Severnej Karolíne boli černosi stále úplne druhoradou časťou obyvateľstva a celá ich komunita podliehala prísnej rasovej segregácii.
Ich syn, ktorý prišiel na svet v roku 1890, priame porovnanie s pôvodným otrokárskym režimom už teda nemal, a tak systém spoločenskej nerovnosti príliš nechápal.
Nebolo mu jasné, prečo jeho otec môže pracovať ako údržbár v základnej škole tri bloky od ich domu, ale on sám musí dochádzať viac ako tri kilometre na Depot Street do inej. Do tej pre farebných.
Vo Winstone totiž boli hranice jasne vymedzené, odchýlky od zaužívaných diskriminačných noriem sa tu neodpúšťali.
Sylvester najradšej čítal westerny a "indiánky" a hltal prakticky každú novinovú správu, ktorá sa nejako týkala indiánov. Bol trochu zmätený z toho, že podobne "druhoradé" etnikum ako černosi, teda indiáni, si napriek zažitému útlaku od belochov trvajúcemu niekoľko storočí, zachovali svoje autentické domorodé tradície. Imponovalo mu, že nezišli z vlastnej cesty.
A možno preto bolo teraz ich spoločenské postavenie, napriek všadeprítomnej segreg...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.