Vydavateľ Koloman Kertész Bagala: Možno skončím ako taxikár

V akej situácii vás zastihla korona?

V dosť zlej, lebo v januári mi operovali bedrový kĺb, takže predtým ani potom som veľmi dlhý čas nevychádzal von, ani neobchodoval. A keď som už chcel, prišla korona a zavreli všetky kníhkupectvá.

​Už predtým som mal ťažké obdobie, lebo som osem mesiacov čakal na operáciu a stále sa to zhoršovalo. Čo sa týka biznisu, dlhodobo som navyknutý na hrdlačenie.

Najväčšie obavy mám teraz z toho, ako dlho bude táto situácia trvať. Kultúra je na okraji potrieb, ľudia si predsa nebudú kupovať knihy, keď budú vystrieľaní z financií. Takže sa pripravujem na úplne najhoršie časy.

Na Facebooku ste uverejnili status, že očakávate krach.

Najviac ohrozené sú malé špecializované kníhkupectvá a malí vydavatelia nekomerčnej literatúry. Keď však začnú krachovať kníhkupectvá, nebudú mať kde predávať knižky všetci. Z toho dôvodu budú na tom zle aj spisovatelia, lebo nebude z čoho na honoráre, ani za čo tlačiť knihy.

Elektronické či audioknihy sú len na podporu, myslím, že za plnohodnotné umenie každý berie papierovú knihu.   

Vy ste sa v čase korony rozhodli v štýle Mateja Hrebendu nosiť ľuďom knihy domov osobne. Ako vám to napadlo?

Keď sa zavreli obchody, kníhkupci prestali brať knihy od distributérov, predávali online tie, ktoré už mali na pultoch. Ja mám všetky tituly u svojho výhradného distributéra Partner Technic, ktorý ich rozváža ďalej, takže mi hrozili nulové tržby.

Tak som si aj ja povedal, že tiež začnem predávať online. Spustil som na Facebooku malú kampaň, pár fotiek a veselých statusov, na platenú inzerciu nemám. Zhodou okolností som mal v marci 29. výročie založenia firmy, čo je dosť nezvyčajné existovať tak dlho a najmä s takýmto sortimentom.

Ľudia si to všimli, oceňovali výdrž a aj si začali spontánne objednávať moje knihy. Neskôr som si v rade na poštu uvedomil, že môžem ušetriť čas aspoň bratislavským čitateľom, takže keď sa nazbierajú za pár dní objednávky, obetujem hodinku-dve na rozvoz.

Aspoň sa nenudím ani nemyslím na horšie časy. A hlavne osobne spoznávam svojich čitateľov. Pri práci mi pomáhajú synovia, keď je adresát nablízku, donesú mu knihu na bicykli, tým, čo sú ďalej, ich raz za čas odveziem autom.

Je to teda aj rozptýlenie, no najmä zachraňujem situáciu, lebo musím nasporiť do konca mesiaca na nájomné, lízing, úver v banke... Ukázalo sa, že Facebook má aj reálny dosah na obchod, za 12 rokov sa mi tam nazbieralo 4 000 fanúšikov vydavateľstva, a tí vedia, že sa venujem múzickej literatúre a vedia aj to, že keď prídem k nejakým peniazom, tak to vrazím zas len do nových knižiek.

Takže predsa len vidíte svoju budúcnosť optimistickejšie?

Skôr realisticky. Tento mesiac ešte viem z objednávok zaplatiť režijné náklady. Ktovie, čo príde. Na druhej strane, za tých 29 rokov som už toľkokrát skrachoval......