Keď hovoríte o meste, vyjadrujete sa úplne inak, ako sú ľudia zvyknutí. Pozeráte sa naň napríklad z perspektívy hmyzu alebo bezdomovcov. Je to súčasný trend, ktorý naberá na sile, alebo ste v tomto smere tak trochu exot?
No, nie som úplne mainstreamová urbanistka, niektorých ľudí môže dokonca aj vykoľajiť, že si tak hovorím. Bežne sa totiž tento odbor vníma dosť technicisticky, kým ja uvažujem v širokých súvislostiach. No v skutočnosti je už súčasná západná definícia urbanistu takáto.
Aká?
Urbanista je človek, ktorý rozumie javom v meste. Vie pochopiť, ako súvisí nárast cien nájmov s vytvorením parku a ako park zasa spätne ovplyvňuje obyvateľov.
Urbanisti musia chápať všetky javy v meste, vedieť ich interpretovať a redukovať do formy odporúčaní, ktoré je možné zakomponovať do plánovania mesta. Keď to poviem úplne zjednodušene, vo Francúzsku je urbanista ten, kto vidí, počúva a spája.
Ako ste sa stali urbanistkou vy?
Vychádza to v prvom rade z môjho detstva. Od šiestich rokov som chodila na skauting, kde človek veľa prechádza prírodou a krajinou, doslova fyzicky si ju odžíva, čím k nej získava bytostný vzťah, zaľúbi sa do nej.
Aj pod vplyvom tejto skúsenosti som začala študovať svoj prvý univerzitný odbor, krajinnú architektúru, v ktorej sa prepája element technický, ekologický a, samozrejme, aj krása.
Postupne som však pochopila, že na Slovensku sa krajinná architektúra, bohužiaľ, redukuje na záhradkárčenie alebo tvorbu pekných záhradiek bohatým ľuďom.
Začala som sa teda viac venovať aj iným aspektom – technickým, ekonomickým, sociologickým. Vďaka tomu som postupne získala teoretický základ k tomu, aby som vedela interpretovať veci, ktoré si v meste všímam.
Prečo vás ako bývalú skautku začali baviť práve mestá?
To takisto súvisí s mojím detstvom. Vyrastala som v Nitre, náš dom bol na konci mesta, skoro na poli, a keďže rodičia prakticky nepoužívali auto, musela som každý deň prejsť niekoľko kilometrov do centra.
Denno-denne som si tak všímala, ako sa mesto mení, čím u mňa vznikla nielen láska k chôdzi, ale k tomuto životnému priestoru vôbec. Druhá vec je, že celý život hľadám poznanie a prácu, ktorá ma nikdy neprestane baviť.
Mesto je priestor, kde sa deje technologická, sociálna aj kultúrna revolúcia, a vy to všetko môžete v rámci urbanizmu interpretovať. Čiže štúdium miest som si vybrala aj kvôli tomu, že ma na ňom bude stále mať čo prekvapovať, aj keď ho budem robiť do smrti.
V rámci Slovenska síce nie ste mainstreamová urbanistka, ale predpokladám, že predsa len kráčate v šľapajach určitých odborníkov a nastolených tendencií.
Áno. Už v 60. rokoch minulého storočia začal napríklad americký urbanista Kevin Lynch hovoriť o tom, že ľudia vnímajú mesto na základe určitých javov. Že vnímate, kde je cesta, križovatka, okraj, územie.
Vniesol do urbanizmu aspekt environmentálnej psychológie, ktorý neskôr významne podporila žena, ku ktorej mám veľmi blízko – možno aj neortodoxnosťou nášho vzdelania – žurnalistka a urbanistka J...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.