Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
03.02.2020, 09:42

Veľký rozhovor s Milanom Lasicom: O chrapúnstve v kultúre a aj o tom, koho jediného z politiky považuje za osobnosť

  • Jeho meno aj tvár pozná azda každý Slovák. Už desaťročia je zdrojom inteligentného humoru.
  • Tvrdí, že jediné, čo ho poháňa v práci je publikum. A termíny.
  • O tom, či a ako politika zasahuje do kultúry, kedy musel čeliť bombovej hrozbe v divadle a prečo si píše denník.
  • Pri príležitosti okrúhlych 80. narodenín vám opätovne prinášame rozhovor s hercom, spevákom, scenáristom a najmä humoristom Milanom Lasicom.
Veľký rozhovor s Milanom Lasicom: O chrapúnstve v kultúre a aj o tom, koho jediného z politiky považuje za osobnosť
Zdroj: Michal Sváček, MAFRA

Prečítajte si rozhovor, publikovaný v HN Magazíne, ktorý vychádza každý piatok, ako príloha k Hospodárskym novinám:

Začnime ľahšie: aké ste mali leto?

Také ako vždy. Boli sme s celou rodinou aj s vnúčatami na Počúvadle, takže dobré.

V rámci skupiny Bolo nás jedenásť ste vystupovali aj v júli na festivale Pohoda. Aký to bol pocit osloviť mladých, ktorí spievali vaše piesne, na pozadí svetových headlinerov?

Bolo to veľké prekvapenie, lebo som nikdy nepredpokladal, že by ich niekto vedel či poznal. Šlo o divadelné pesničky, respektíve piesne používané pri divadelných predstaveniach. Nikdy sa nehrávali v rozhlase. Raz sa však stalo – bolo to niekedy v 80. rokoch –, že ma Jaro (Filip, pozn. redakcie) zobral na študentský bál do PKO.

Spievali sme tam a tí, ktorí tam boli, spievali s nami. Už z toho som bol prekvapený, ale Jaro nie. On o tom vedel... Ale teraz by už asi bol prekvapený aj on – po toľkých rokoch.

Kariéru ste začínali skoro. Ako to bolo v oblasti politickej satiry a humoru vtedy?

Začínal som veľmi mladý, ako sedemnásťročný. Politická satira bola vtedy zakázaná a keď ľudia chceli niečo vnímať politicky, tak len sprostredkovane. Niekedy stačilo prísť na javisko a povedať „dobrý večer“, a ľudia zatlieskali, lebo to chápali politicky. To sa im nedalo zobrať, potrebovali to. Ale zakázané to bolo.

Raz ste spomenuli, že vašou ambíciou je ľudí zabávať, napriek tomu ste v tomto období boli oklieštení mnohými mantinelmi. Ako sa s tým dalo pracovať?

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk