Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
31.07.2019, 00:00

Sonda do duše Bolka Polívku: Byť príliš korektný je na škodu, voči monogamii optimistický nie som

Kde má humor podľa Bolka Polívku hranice a dá sa urobiť zábava úplne zo všetkého?

Sonda do duše Bolka Polívku: Byť príliš korektný je na škodu, voči monogamii optimistický nie som
Zdroj: Jan Zátorský, MAFRA

Dnes oslavuje 70 rokov. Do povedomia divákov a histórie filmu a zábavy v Česku a na Slovensku sa zapísal ako jedna z najvýraznejších postáv. Pri tejto príležitosti vám prinášame prierez jeho životom, spomienky na detstvo, postoje k životu, a to všetko v duchu, ktorý je vlastný len jemu. Majstrovi a "alfa starcovi" Bolkovi Polívkovi.

  • Polívka ako zabávač: Sranda by sa mala dať spraviť aj z migrantskej krízy

Jeho humor je povestný. A to najmä v súvislosti s postavou Bohuša z kultového filmu Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag z roku 1992 či napríklad z jeho programu Manéž Bolka Polívky. Kde má však podľa neho humor hranice a dá sa urobiť zábava úplne zo všetkého, napríklad aj z migrantskej krízy?

"V podstate by to tak malo byť. Úlohou šašov je všetko detabuizovať. Uvoľňovať. Korektnosť je v tomto prípade na škodu veci," prezradil v rozhovore pre Lidové noviny.

"Korektnosť, či chceme alebo nechceme, je stratou humorou. Kde nie je úsmev, nie je ani humor. Zostane iba taký ten svätý úsmev, ktorý sa vznáša nad bigotnou vážnosťou," dodal. 

  • Polívka ako dieťa

O sebe ako o dieťati sa vyjadruje z niekoľkých uhlov. Prvý je ten hrdinský. To sa prejavilo, keď sa v detstve stretol vo Vizoviciach - obec neďaleko slovenských hraníc - s malým Rumunom, ktorého rodina žila v bývalom chudobinci. Bolek bol jeho priateľom, s čím súviselo aj to, že ho často musel brániť.

Druhou jeho detskou stránkou bola ustráchanosť, ktorá súvisela so školou a písomkami. Do Vizovíc, kde vyrastal, bol priam zamilovaný. Že by sa museli presťahovali, si vtedy nevedel ani predstaviť. Rodičia však na rozdiel od neho odchod zvažovali. Chceli ísť do Kanady za jeho o 15 rokov starším bratom.

Otec ho vtedy lákal, paradoxne, na športové úspechy. "Veď tam možno nehrajú stolný tenis tak dobre ako tu. Tam by si mohol byť aj v reprezentácii!" Spomína, že humorom oplýval aj on. "Otec vedel byť vtipný. Ale ja som mu raz hovoril: Tati, keby som bol hercom, tak neviem, čo to meno...Polívka... A otec hovorí: Bolečku, nechaj si to meno. Budeš mať reklamu na každom jedálnom lístku."

  • Polívka ako otec a muž

Na otázku, akým otcom bol on sám, odpovedal v rozhovore pre Lidové noviny. Najlepšie a vtipne to vtedy opísal spomienkou, keď mu jeho syn Vladimír povedal: "Tati, videl som jeden dokument o Jágrovi. On však obetoval tomu hokeju všetko, aj rodinu. A ja som mu odpovedal: "Mne to hovor. Vieš, koľko rodín som ja obetoval kvôli divadlu?"

​Na druhej strane ako muž uznáva, že chlapov občas treba dotlačiť k tomu, aby prejavili city. "Ale aj ženy," dodáva. "Ani ona vždy nepovie: ľúbim ťa alebo aj keď mala chuť pred spaním muža pohladiť, neurobila to. Ženy sú komplikované a muži tiež."

Polívka tvrdí, že muži chápu niektoré veci inak ako ženy a voči monogamii veľmi optimistický nie je. Ako však sám dopĺňa "keď už to tu máme, mali by sme to pestovať". Vlastný vzťah vtipne naznačil jednou vetou: "Ja som napríklad v domácnosti, moja žena pracuje, ale mne to vôbec neprekáža."

A ako po rokoch označuje sám seba? "Asi starec. Alfa starec."

  • Polívka ako herec

Jeho filmy patria ku kultovým českým snímkam, ktoré sú rovnako obľúbené aj na Slovensku. Na niektoré však spomína viac ako na ostatné. "Ja mám šťastie, že mám tie Pelíšky, Musíme si pomáhať, Pupendo či filmy od Věry Chytilovej, že som sa na nich mohol podieľať aj ako scenárista, to sa mi páči." A ako sám bez hanby priznáva, teší sa z nich.

Do filmov sa vrhá dvoma spôsobmi: Niečím sa inšpiruje alebo niečo napíše. Ako sám v roku 2015 priznal, na nakrúcanie filmov odkázaný nie je. "Môžem si vyberať, či sa mi chce alebo či mám čas."

Bolek Polívka:

  • Herec, mím, dramatik a scenárista.
  • Narodil sa 31. júla v roku 1949.
  • V roku 1972 spoluzaložil Divadlo Husa na provázku.
  • V roku 1993 si v Brne založil vlastné Divadlo Bolka Polívku.
  • Stvárnil mnoho divadelných, filmových a televíznych úloh.
  • Za rolu farára Holého vo filme Zabudnuté svetlo získal v roku 1996 Českého leva.
  • Druhého Českého leva dostal o štyri roky neskôr za rolu v snímke Jana Hřebejka Musíme si pomáhať.