Vo veku 76 rokov v pondelok zomrel režisér a spisovateľ Juraj Bindzár. Bindzár režíroval divadelné inscenácie aj filmy, písal scenáre, rozhlasové aj divadelné hry. Okrem toho bol publicistom, pesničkárom a básnikom. Trikrát sa tiež stal finalistom ceny Anasoft litera. S jeho poslednou knihou Zvon bol i v aktuálnej desiatke.
Prvýkrát verejne vystúpil počas sovietskej okupácie a okamžite mu prischol imidž toho, kto spieval proti vstupu vojsk. K hudbe sa dostal cez Zuzanu Homolovú a neskôr spolupracoval s bratislavským združením pesničkárov Slnovrat.
Stal sa laureátom festivalu Martinské folkfórum 1986, český časopis Melodie ho v roku 1988 označil za jeden z objavov roka. Koncertne hrával najmä v osemdesiatych rokoch, k jeho najväčším hitom patril song Zafúkalo Trnavu.
Ako rodák z Pezinka bol zaťažený na západoslovenčinu, miloval dialekty a seba samého označoval za „židofila“. Židovskú tému riešil aj vo svojich knihách. Jedným z dôvodov bol osud jeho tety, ktorú počas zbierania húb ako náhodne vybranú obeť naložili do nákladiaka a odviezli do gulagu. Vrátila sa odtiaľ po sedemnástich rokoch.
Spomienky
Vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU a do prevratu sa venoval prevažne dabingovej réžii. V dosiaľ nepublikovanom rozhovore s Ivetou Grznárovou sa k tomu vyjadril takto: „Dostať sa do televízie vtedy bolo vôbec ťažké, riadil ju ÚV KSČ. Napokon sa to však podarilo. Zavolal si ma vtedajší námestník pre personálnu prácu. Mal som dlhé vlasy, bradu. Vraví mi, súdruh Bindzár, to by ste sa ale museli upraviť. Ešte som mal taký diftínový oblek, pruhovaný sveter, musel byť z toho, chudák, zdesený (smiech). Vravel som si, ježišikriste, tak dabing budem robiť. Moja dovtedajšia tvorba bola pritom veľmi vizuálna a výtvarná. No prekvapujúco, tým, že som mohol tvoriť dalógy, dostali sa ku mne zaujímavé veci. Slovenské verzie niekoľkých Shakespearov, Ibsenov, Čechova a podobne. Okrem toho, bola to relatívne slušne zaplatená práca. Nikdy predtým, ani potom, som už toľko nezarobil.“
V roku 1986 stihol nakrútiť film Okresné blues – o konfliktoch folkových muzikantoch a okresných funkcionároch – ktorý sa odohrával v Pezinku. Premiéru však mal až o päť rokov neskôr.
Ešte pred novembrom mal pripravený aj literárny scenár pre veľký film o združstevňovaní podľa románu Sedláci od Štefana Moravčíka. Plánoval ho robiť na Kolibe v skupine u Tibora Vichtu. Ten však umrel na infarkt a Juraj Bindzár následne z Koloby odišiel.
Neskôr sa tejto tému už venovať nechcel, nikoho by to podľa neho nezaujímalo. „Také to úsmevné pokrytectvo, to je v slovenskej národnej povahe, tvárime sa, ako nás veľmi zaujímajú dejiny, no len pokiaľ z nich môžeme vytiahnuť, čo vyhovuje našom svetonázorovým postojom. To nesmierne utrpenie a skrivodlivosť, ktorá lámala tisíce ľudí a zlomila ich definitívne, zmenila hodnotový svet celého Slovenska, to je katastrofa uprostred Európy. Aj môj dedo doslova umrel na znárodnenie. Bolo to aj v Česku, ale oni sú iná letora, otrasú sa, vedia si urobiť srandu. No my máme hustejšiu krv, a tá napĺňa tie tragické príbehy.“
Napriek širokému umeleckému rozptylu sa posledné roky venoval najmä písaniu, spisovateľský kumšt považoval za najintenzívnejšiu formu umenia. Medzi autorom a čitateľom nie je až toľko prevodových mechanizmov, žiadne sprostredkujúce momenty, ste tu vy a on.“
Juraj Bindzár (1943, Pezinok)
- Juraj Bindzár sa narodil v roku 1943 a bol slovenským divadelným, televíznym a filmovým režisérom a scenáristom, autorom rozhlasových a divadelných hier, publicistom, pesničkárom a básnikom.
- Vyštudoval estetiku a divadelnú vedu na FF UK v Prahe a divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave (1972). Režisér dabingu (1975 - 1989), napísal dialógy a režíroval asi dvesto slovenských verzií svetových filmov.
- Inicioval a zakladal štúdio Ludus. V roku 1967 natočil animovaný film Oko, nasledujúci animovaný film Aplauz bol z politických dôvodov zastavený v realizácii. Vo filmovom štúdiu Bratislava Koliba nakrútil kinematografický hraný film Okresné blues, podľa vlastného scenára a s autorskými piesňami.
- Bol zakladateľom firmy Sezam Film/Video, kde nakrútil autorský videoexperiment Madeline-sestričky smrť, podľa E.A. Poea. Je i spoluatorom autobiografického televízneho filmu Oči plné snehu.
- Viedol letné divadelné tábory a divadelný zájmový krúžok pre mládež. Vydal knihy Krajina nespavosti (2001), Zabi ma nežne a Šibenica pre malého muža (2002). V poslednej dobe písal najmä poviedky a novely s kriminálnou tematikou: Prázdny hrob (2003), Tanec s mŕtvou slúžkou, a do tlače má pripravený román Bez dúhy.
- Svoje knihy si aj ilustroval. Bol držiteľom Ceny mesta Pezinok za umeleckú tvorbu, šyrikrát mu udelili Cenu Slovenských pohľadov za kultúrnu publicistiku. V Slovenských pohľadoch mal 15 rokov svoju pravidelnú publicistiko-kritickú rubriku Rozhľadňa.
- V roku 1987 dostal cenu za réžiu televízneho filmu Saša a ako pesničkár je laureátom festivalu Martinské folkfórum. Pre rozhlas napísal viacero hier a rozhlasových adaptácií. Žil v Pezinku. Pre firmu Elán-Mebara nakrútil v roku 1992 štyri audio rozprávky s pôvodnými pesničkami.
Posledná rozlúčka s umelcom sa uskutoční v pondelok 1. júla o 12.00 h v banskobystrickom krematóriu.