Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
22.03.2019, 12:50

Johann Sebastian Bach: Nezávislý, arogantný, ale aj nesmrteľný Praotec harmónia

  • Ako učiteľ hudby si so žiakmi príliš nerozumel a s nadriadenými mal konflikty.
  • V začiatkoch bojoval s odmietnutím, neskôr s nezhodami.
  • Prejavoval sa ako nezávislý a často aj arogantný mladý muž, napriek tomu sa mu nemohol nikdy uprieť jeho hlboký vzťah k hudbe.
  • Google Doodle venovalo spomienku k výročiu narodenia velikána hudby.
Johann Sebastian Bach: Nezávislý, arogantný, ale aj nesmrteľný Praotec harmónia
Zdroj: Wikipedia/ Elias Gottlob Haussmann – The Face of Bach

Nemecký hudobný skladateľ, organista a virtuóz Johann Sebastian Bach sa podľa dostupných informácií narodil 21. marca v roku 1685 v nemeckom Eisenachu a do histórie sa zapísal ako jeden z najväčších hudobných géniov všetkých dôb.

V období, v ktorom žil, sa preslávil najmä ako interpret a improvizátor. Čo je však paradoxné, ako skladateľa ho najskôr veľmi neuznávali. Jediné dielo, ktoré mohol počas života publikovať tlačou, boli Matúšove pašie. Bachovu hudbu vnímali ako konzervatívnu a na päťdesiat rokov po jeho smrti upadla do zabudnutia.

Bach bol predstaviteľom vrcholného baroka, majstrom polyfónie, kontrapunktu a fúgy. Bol typom usilovného človeka - vzdelaného a hlboko veriaceho umelca. Hľadal spoločný základ medzi svetskou a cirkevnou hudbou, pretože nepociťoval medzi nimi protiklad.

V začiatkoch bojoval s odmietnutím, neskôr s nezhodami

Vyrastal ako najmladšie dieťa v mnohopočetnej evanjelickej rodine s hlbokými hudobnými tradíciami. Jeho prvý kontakt s chrámovou hudbou mu sprostredkoval bratranec jeho otca, organista Johann Christoph Bach. V desiatich rokoch však postihla budúceho hudobného génia tragédia, keď mu zomreli obaja rodičia.

Ujal sa ho starší brat Johann Christoph (zhodou náhod s rovnakým menom, ako jeho bratranec), ktorý bol organistom v Ohrdrufe a práve on bol tým, ktorý prevzal patronát nad jeho výchovou, s ktorou bolo spojené aj hudobné vzdelávanie.

V tom istom meste (v Ohrdrufe) navštevoval mladý Bach lýceum, spolu so svojím priateľom Georgom Erdmannom. Sebastian sa popri štúdiu od brata naučil komponovať a hrať na organe, privyrábal si však aj spievaním v zbore.

Počas nasledujúceho obdobia opustil štúdium na lýceu a stal sa žiakom kláštora Michaelis v Lüneburgu, popri čom sa však stále a intenzívne zdokonaľoval v hre na organ.

Práca sa mu vyplatila natoľko, že mu povesť vynikajúceho hráča s vyspelou technikou zabezpečila miesto organistu v nemeckom Arnstadte, kde mal aj vyučovať hudbu.

Nezávislý a arogantný, ale aj nezabudnuteľný a večný

So žiakmi si však príliš nerozumel a nadriadení ho napomínali, keď s nimi dostatočne necvičil. Dokonca malo dôjsť aj k potýčke s jedným žiakom. Problémy mu spôsobovali aj výhrady nadriadených voči jeho "nedbalosti v službe" ( za čo dostal aj pokarhanie) či pre "mätenie veriacich" (medzihrami a moduláciami v priebehu hry na organ počas bohoslužby).

Prejavoval sa ako nezávislý a často aj arogantný mladý muž, napriek tomu sa mu nemohol nikdy uprieť jeho hlboký vzťah k hudbe. Keď dostal mesačné voľno na návštevu známeho organistu Dietricha Buxtehudea v Lübecku, ktorého umenie ho uchvátilo, vydal sa za ním pešo (takmer 300 km) a vrátil sa až o niekoľko mesiacov.

Vypočujte si skladbu Tokáta a fúga v d moll (BWV 565), ktorá je pravdepodobne najznámejšou organovou skladbou všetkých čias:

V Mühlhausene, ktorý bol jeho ďalším pôsobiskom, žiadali od neho jednoduchšiu chrámovú hudbu. Presné príčiny, prečo miesto po roku opustil, nie sú jasné. V tomto období však nastal zlom aj v jeho osobnom živote, keď sa v roku 1707 oženil so sesternicu z druhého kolena Mariou Barbarou Bachovou.

V období príchodu svojho prvého dieťaťa na svet už pracoval na dvore vojvodu Wilhelma Ernsta vo Weimare na poste organistu, kde sa vypracoval na uznávaného umelca.

Z doby weimarského pôsobenia pochádza veľká časť Bachovho organového diela a mnoho ďalších skladieb, napríklad Lovecká kantáta, najstaršia dochovaná Bachova svetská kantáta.

V rámci tohto obdobia sa mu okrem dcéry Cathariny Dorothei narodili aj dvojičky Maria Sophia a Johann Christoph, tie však zanedlho zomreli. Neskôr mal však Bach ešte dvoch synov, Carla Philippa Emanuela a Johanna Gottfrieda Bernharda.

Beethoven ho volal Praotec harmónia

Od roku 1717 pôsobil ako kapelník na kniežacom dvore v Köthene. Prežil tam svoje najkrajšie roky a vytvoril najkrajšie a najpoetickejšie inštrumentálne skladby - šesť Brandenburských koncertov.

V Köthene skomponoval okrem iných aj Dobre temperovaný klavír (súbor prelúdií a fúg), šesť husľových partov a sonát, mnoho kompozícií, ale aj diela, ktoré mali skôr pedagogický charakter, ako Klavírna knižka Anny Magdalény Bachovej (druhá manželka skladateľa), ktorá je jednou z prvých inštruktívnych klavírnych cyklov v dejinách hudby.

Jeho posledným pôsobiskom bolo Lipsko. "Praotec harmónia" - ako Bacha nazýval Beethoven - tu pôsobil od roku 1723 až do konca života ako kantor pri chráme sv. Tomáša a staral sa o hudobný život v Lipsku. Z tohoto obdobia pochádzajú jeho chrámové skladby Jánove a Matúšove pašie. 

Na sklonku života Bach ochorel na vážnu očnú chorobu - šedý zákal, podstúpil neúspešnú operáciu a zomrel slepý 28. júla 1750 v Lipsku vo veku 65 rokov.