Mamička Ivety Bartošovej Svatava (79) v práve vychádzajúce knihe Má dcera Iveta zrekapitulovala jej život. Pre český týždenník Téma zaspomínala aj na speváčkine ťažké chvíle.
V októbri 1996 sa Ivete a Ladislavovi Štaidlovi narodil syn Artur. Iveta sa z jednoizbového bytu presťahovala do Štaidlovej vily v Jevanoch. Keď ste tam za ňou prišla na návštevu, pila doma pred vami?
Stupňovalo sa to. Bola som potrebná u nej doma a ona celý deň spala. Hrala som sa s malým Arturom a potom som sa na ňu išla pozrieť. Ležala, mala pri sebe plastovú fľašku a v nej vodku. Vedela som, že je zle. A vedela to aj ona, pretože mi povedala: "Mamička, ja mám problém."
Kto ju presvedčil, že nakoniec v júli 2007 nastúpila na liečenie do psychiatrickej liečebne v Kroměříži?
Priviezla ju tam Golda (opatrovateľka, ktorá sa starala o syna Artura, pozn. red.) a Petra Pavelková, šéfka jej fanklubu. Hlavnou motiváciou bol Artur, pretože Štaidl trval na tom, že ak sa nebude aspoň tri mesiace liečiť, tak jej ho navždy zoberie.
Iveta bola dvakrát vydatá. V roku 2008 si vzala zadĺženého Jiřího Pomeje. Ten ju na dovolenke pri mori nafotil hore bez a fotky potom poslal do Blesku. V septembri 2013 sa vydala za Jozefa Rychtářa, o čom ste sa ako rodina dozvedeli až z médií. Onedlho ho vraj chcela opustiť a rozviesť sa.
Dozvedela som sa to od ľudí, ktorí jej mali pomáhať s rozvodom. V auguste si ho vzala a v apríli skočí pod vlak, keď už mala dohodnuté, že v máji podá žiadosť o rozvod. Je to normálne?
Ako ste sa dozvedeli o jej smrti?
Zavolal mi to Rychtář. Plakal a položil telefón, ani som sa ho nestačila na niečo opýtať. Začala som plakať, ale už som bola všetkým otupená a v posledných rokoch som si hovorila, že sa o niečo také pokúsi a podarí sa jej to.
Vždy, keď sa pokúsila vziať si život, ju z toho niekto dostal, ale tentoraz sa rozhodla ísť na istotu. V pondelok večer som s ňou hovorila a v utorok napoludnie skočila pod vlak. Doteraz to nechápem.
Stále počujem posledné slová z nášho telefonátu: "Mamička, mám ťa rada, maj sa tu pekne a daj na seba pozor." Nebola opitá, to už som po tých rokoch spoznala. A to bol koniec nášho posledného rozhovoru.
Rychtář ho nahrával a potom to dal do televízie. Hrozne ma to ranilo, podala som na neho za to trestné oznámenie.
Čo to robí s matkou, keď donekonečna verejne číta také veci o svojej dcére?
Médiá sú hrozný svet a Iveta bola krehká a ten neustály tlak neuniesla. Niektorí jej partneri na ňu bulváru aj žalovali. Potom vychádzali hnusné články a Rychtář im ich dával pod nos, aj keď vedel, ako ju to vždy raní a spôsobí ďalšie depresie.
Raz mi do telefónu povedala: "Mami, on mi to furt nosí." Bola nešťastná, že nemá pokoj, že ju stále strážia fotografi. Bála sa vyjsť aj z domu na záhradu a stále mala zatiahnuté rolety, aby ju niekto nevyfotil cez okno. V tomto smere žila hrozný život.
Celý článok vyšiel v českom týždenníku Téma.