Rodáčka zo Žiliny Katarína Skačániová ovláda francúzštinu, nemčinu, holandčinu a angličtinu, chce sa ešte naučiť taliančinu. Vypracovala sa na vedúcu Oddelenia slovenských tlmočníkov pri Európskej komisii (EK).
V rozhovore pre TASR často opakovala spojenia "vďaka svojim rodičom" a "mala som šťastie".
K jazykom sa dostala vďaka rodičom. "Keď som bola na základnej škole, moja mama sa rozhodla, že ma zapíše do jazykovej školy v Žiline, čo sa mne vtedy nepáčilo, pretože iní spolužiaci chodili na rôzne zaujímavé krúžky a ja som chodila na nemčinu do jazykovej školy," vrátila sa v spomienkach do detstva.
"Napokon sa ukázalo, že to bolo predurčujúce pre môj ďalší život. Nemčinu ma tam učil pán profesor Solfronk, ktorý na mňa urobil obrovský dojem."
Tým, že hovoril po nemecky, nemčinu na tej škole vyučoval a aj angličtinu vyučoval. Okrem týchto dvoch ovládal ešte množstvo ďalších jazykov. Popri bežných európskych jazykoch, "sám hovoril, že vie niečo po hebrejsky a po swahilsky".
Na gymnáziu pokračovala v nemčine a pridala si k nej francúzštinu. "Rozhodujúce v mojom živote bolo ďalšie stretnutie. Moja mama ma v tej francúzštine podporila a dohodla mi súkromné hodiny s jednou pani, ktorá bývala vo vedľajšej dedinke Strážov. Bola to zaujímavá osoba, rodená Francúzska. Pochádzala z Paríža, zamilovala sa do Čecha Opočenského a spolu s ním počas najtvrdšieho zúriaceho komunizmu sa presťahovala do Československa a živila sa tým, že dávala súkromné hodiny francúzštiny," konštatovala.
Po gymnáziu začiatkom 90. rokov začala študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. "Opäť som mala veľké šťastie, pretože po dlhom čase otvárali jazykovú kombináciu francúzština - nemčina," spomínala. Študovala odbor prekladateľstvo - tlmočníctvo.
Po skončení štúdia na FiF UK sa orientovala na francúzštinu. Začala pracovať pre Francúzsky inštitút v Bratislave, pre francúzske veľvyslanectvo, potom pôsobila na Katedre romanistiky FiF UK.
Po prelome tisícročia nastal prelom aj v jej živote
Približovalo sa rozšírenie Európskej únie o desať nových členských štátov vrátane Slovenska. Absolvovala kurz pre tlmočníkov, ktorý podporila francúzska vláda pre tlmočníkov krajín strednej a východnej Európy s aktívnou francúzštinou.
Krátko potom išla na akreditačný test. Ide o test, ktorý musí zložiť každý tlmočník, ktorý chce pracovať pre európske inštitúcie. Približne v roku 2000 začala pracovať ako akreditovaná tlmočníčka pre európske inštitúcie.
"Pracovala som pre všetky inštitúcie pre Európsky parlament (EP); Európsku komisiu (EK) som dokonca mala príležitosť tlmočiť aj pre Európsky súdny dvor v Luxembursku," uviedla.
V roku 2003 dostala ponuku od EK, ktorá v tom čase začala konštituovať jazykové oddelenia nových jazykov, ktoré mali pristúpiť so svojimi krajinami do EÚ.
Keďže bolo treba vytvoriť aj slovenské jazykové oddelenie, ponúkli tzv. dočasné kontrakty viacerým tlmočníkom; medzi nich patrila aj Skačániová. Začala pracovať pre EK presne rok pred rozšírením - 1. mája 2003.
"Bola som úplne prvá, najskôr som bola sama, potom sa ku mne pridali ešte dvaja kolegovia, čiže tú bunku zárodočnú sme tvorili traja a zvyšok práce robili kolegovia na voľnej nohe," vysvetlila.
"V súčasnosti máme 14 zamestnancov. Tí odvedú približne polovicu práce a zvyšok dopĺňame z radov free-lancerov. Tých free-lancerov, tlmočníkov na voľnej nohe, je momentálne akreditovaných 66," priblížila.
"Ja hovorím za tlmočnícke oddelenie, ktoré pôsobí pod EK, ale aj EP má svoje vlastné tlmočnícke oddelenie, ktoré je o trošku menšie, ako sme my. V ňom je zamestnaných na plný úväzok deväť Slovákov, ale o tých 66 kolegov na voľnej nohe sa delíme," dodala.