Môžete mať čistú košeľu, ale ak nie ste umytý, to vnútro prerazí. Ako hovorí Lagerfeld: „Malý zlý vkus je niekedy lepší, ako ten z katalógov.“
Prinášame vám rozhovor s jedným z najznámejších slovenských návrhárov a dizajnérov Borisom Hanečkom, inak ako ste zvyknutí. Tentokrát sme sa rozprávali, nielen o tom, kedy muži pôsobia aj v drahom oblečení lacno, čoho sa boja, ale aj o osobnostiach, ktorých charakter "smrdí" aj cez drahé oblečenie.
A ako je to so ženami? Ako sám hovorí "silikónová dokonalosť" je nuda: "Mužov baví, keď majú ženy silikóny, lebo to vyzerá ako z porna. Doma chcú ale inú ženu."
Prečítajte si prvú časť inšpiratívneho a úprimného rozhovoru s osobnosťou slovenského dizajnu:
Sú dva spôsoby: keď tá handra samotná je lacná, ako polyesterový oblek, ktorý je zo zlého polyesteru, lebo je aj dobrý polyester, ktorý je veľmi lesklý a vyzerá ako mastná guľa, metalický až vyblýskaný, to je nepekné. Alebo keď sa nechá nachytať a je úplne nudný – ako keď si dá oblek zo stužkovej.
Tretia možnosť je, keď je neupravený, alebo keď sa nechá opantať trendmi a víziou časopisov. Kúpi si presne to isté, čo vidí na modelovi, ale on ten model nie je. Toto sú typy, ktoré ma znervózňujú.
Je tu všehochuť, žiaľbohu. A stále je tu jedno pravidlo: aký ste vnútri, tak to ide na povrch.
To je ako smrad alebo vôňa. Zápach. To proste prerazí. Môžete mať čistú košeľu, ale ak nie ste umytý, to vnútro prerazí. Charakter toho človeka prerazí. Ja som toľkokrát nebol vhodne oblečený a ľudia mi povedali, že keby vedeli, že sa so mnou majú stretnúť, obliekli by sa vhodnejšie, ale ja som pritom šiel z práce.
Báli sa. To bolo také zvláštne ale netváril som sa, že som stále krásne oblečený. To je niekedy viac. Ako hovorí Lagerfeld: „Malý zlý vkus je niekedy lepší, ako ten z katalógov.“
Keď všetko skopírujete, tak ste obeť módy. Ako keď presolíte, prekoreníte jedlo, precukríte. Čím to zmiernite? Keď je to nedosolené, tak to dosolíte. Ale keď to prekoreníte? To nejde. Je to o človeku, je to senzibilné. Móda je na gentle rovine.
Preto sa mi ťažko vysvetľuje nejaký návod, keby som ho mal, dám vám ho – ako choďte teraz všetci v zelenom – ale nie. Je to veľmi zložité momentálne, lebo už neexistuje módny diktát. Ono sa to tlačí, ale už to nebude nikdy ako kedysi. Tam sa už nevrátime.
Keď je premrštená. Afektovaná a nielen pocitmi, výslovnosťou a rétorikou, ale aj oblečením. Má príliš veľa vlasov, makeupu, to veľa mužov odradí. Takisto príliš vysoké platformy, toho sa Slováci boja.
Oni by chceli mať ženu, ktorá sa pri nich prebudí na druhý deň ráno. Keď je ruka v rukáve. Chcú vidieť to reálnejšie. Samozrejme, môže mať minimum makeupu, ale nie aby bola premrštená, preexponovaná. Toho sa muži boja.
Ale keby aj taká bola, ale v ironickej rovine, bol by to jej spôsob vyjadrovania, to je iné. Vo väčšine prípadov sa muži boja preexponovanej, umelej krásy. Baví ich, keď majú ženy silikóny, lebo to vyzerá ako z porna. Lebo niektorí muži na to letia.
Ale toto veľmi rýchlo vyprchá. Ich to vzrušuje a niečím láka, ale nechcú to mať doma. Keď to berieme štatisticky, doma tie silikónové prsia nechcú. Lebo keď ich majú, cítia sa zrazu neistí, že už ani nevedia, po čom túžia. Majú už všetko. Im sa to v tom pornofilme páči, ale doma potrebujú inú ženu.
U nás na Záhorí sa to hovorí, že má „kako aj jajo“. To je dôležité, lebo muž potom hľadá inde. Muži sú slabšie povahy, žena ustojí všeličo.
Poznám ženy, ktoré milujú nosiť nohavicové overaly a vyzerajú ako robotníčky a majú chlapa, ktorý by ju najradšej videl v niečom ženskejšom. Každá potrebuje byť sama sebou, keď sa tak cíti dobre, nech tak chodí.
Ale nech nezabudne, že týždeň má sedem dní a dva dni z toho doprajem chlapovi, po čom mu srdce piští. Keď to dosiahnete muž vám donesie modré z neba. Keď budete robiť všetko po svojom, budete sama sebou, ale hlavne sama.
