20.01.2018, 10:00

Amerika sa mení a bieli muži sa boja, hovorí amerikanistka o hnutí MeToo

Biely muž bol strašne dlho na vrchole a to sa teraz mení.

Amerika sa mení a bieli muži sa boja, hovorí amerikanistka o hnutí MeToo
Zdroj: Reuters

Hore sa dostávajú aj iné skupiny a on musí častejšie robiť kompromisy. Často sa sťažuje, že prichádza o svoje práva. Neprichádza o svoje práva, ale o svoje privilégiá.

Oprah Winfreyová zožala za svoj prejav o sexuálnom násilí búrlivé ovácie a Hollywood ju vyzýva ku kandidatúre do Bieleho domu. Ozývajú sa ale aj hlasy, že hnutie MeToo sa mení na hon na čarodejnice.

Amerikanistka Lucie Kýrová v rozhovore pre iDNES.cz upozorňuje, že v súčasnej debate nejde len o sex, ale o rozloženie moci v spoločnosti.

Môže Oprah Winfrey skutočne kandidovať na prezidentku USA?

Možné je všetko, koniec koncov Donald Trump sa stal kandidátom republikánov. Oprah Winfreyová si určite zaslúži rešpekt, týmito problémami sa zaoberá dlhodobo a urobila v tomto smere veľký kus práce.

Na druhej strane je to človek, ktorý nemá politické skúsenosti. A ako práve teraz vidíme u prezidenta Trumpa, tak byť bohatý, slávny a byť v televízii nie je dostačujúca kvalifikácia na to, aby niekto bol prezidentom.

V čom je súčasná situácia iná? Sexuálne obťažovanie je v USA veľkou témou už niekoľko rokov. Prečo teda kauza Weinstein a hnutie MeToo vyvolali takú pozornosť?

Dá sa povedať, že to bola posledná kvapka, ktorá pretiekla, ale dá sa to vnímať aj ako súčasť dlhšieho vývoja. Sexuálneho násilia sa týkal už Women 'March on Washington, ktorý prebehol deň po inaugurácii Donalda Trumpa.

Trump sa predsa vždy chválil, čo všetko si môže voči ženám dovoliť a že mu to vždy prejde. A keď to potom niektoré ženy potvrdili, tak ich označil za klamárky.

Hnutie MeToo je staré desať rokov, jeho cieľom je pomocou sociálnych médií spojiť a podporiť obete sexuálneho násilia. Ale teraz s kauzou Weinstein sa zviditeľnilo, pretože sa do neho zapojili aj slávne herečky.

Nie je to však zo strany médií len bulvár tváriaci sa ako boj za ženské práva?

Dalo by sa to tak zhodiť, ale je potrebné sa zamyslieť, čo za tým je. Na tých herečkách a hercoch je to najviac vidieť, ale tu ide o tisíce žien, ktoré pracujú v továrňach, reštauráciách, hoteloch, ženy zo Silicon Valley aj univerzít.

A vďaka tým herečkám sa ich príbehy dostávajú na povrch a ukazuje sa, že problém je systematický. Je tiež potrebné si uvedomiť, že nejde len o sex. Nikdy nejde len o sex. Vždy ide o moc, o rozloženie moci v spoločnosti.

Pretože keď na vás vyskočí niekto z krovia a znásilní vás, to je skôr výnimka. Väčšinu znásilnení spáchajú ľudia, ktorí obeť poznajú. Partneri, rodinní príslušníci, spolupracovníci alebo ľudia, ktorí sú voči obeti v dominantnom postavení.

Mám dojem, že na hnutie MeToo je čosi špecificky amerického. U nás sa to často bagatelizuje, zrejme aj z neznalosti americkej spoločnosti.

Je tu teda niečo, čo sa nám stráca v preklade?

Sexuálne násilie je reálny problém a americký prístup k nemu je ovplyvnený americkým naratívom pokroku k lepšiemu zajtrajšku. Puritáni tvrdili, že oni sú tá modelová spoločnosť - ono biblické "city on the hill".

Ronald Reagan k tomu v 80. rokoch dodal "shining city on the hill". My sme tá modelová spoločnosť demokracie a rovnoprávnosti.

Dlhé roky sa hovorilo, že americká spoločnosť sa k tomuto ideálu rovnoprávnosti a slobody postupne dostáva, ale ľudia, ktorí boli diskriminovaní - či už kvôli svojmu rodu, etniku, náboženstvu alebo sexuálnej orientácii - musia byť trpezliví.

Vždy počuli: na tejto lodi sme všetci spoločne, tak s ňou veľmi netraste a nerobte tie zmeny príliš rýchlo. A so zvolením Donalda Trumpa sa pocity týchto ľudí zmenili.

Pochopili, že situácia sa nie vždy zlepší, môže sa tiež zhoršiť. Trumpa vnímajú ako hrboľ na ceste k lepšiemu zajtrajšku a skutočne rovnoprávnej spoločnosti a treba s tým niečo robiť.

Prečo teda obvinenia zo sexuálneho obťažovania neublížili Trumpovej prezidentskej kampani?

To je zaujímavá otázka. Jednak je to tým, že obetiam tí druhí často neveria. Prípadne sa im dáva vina za to, čo sa stalo. To bolo vidieť aj po kauze Weinstein. Možno si to vymysleli. Prečo čakali tak dlho? Nepili ste priveľa? Čo ste mali na sebe? Možno ste koketovali...

A tá žena môže tisíckrát povedať, že povedala NIE, ale tie otázky sa valia ďalej. V tom panuje trochu slepota. Trumpovi priaznivci si možno povedali, že to bola vina tých žien, možno je to súčasť kampane demokratov. Veľkú úlohu v tom hrala aj lojalita k strane.

Možno hnutie MeToo vnímať ako súčasť dnešného rozdelenia Ameriky? Republikánsky obraz tradičného usporiadania spoločnosti versus pokrokové ideály liberálnych demokratov?

Čiastočne áno, ale bolo by to veľké zjednodušenie. Konzervatívni voliči sú skôr pre tradičné usporiadanie rodiny, tak ako ho poznajú z 50. rokov a liberálnemu voličovi bude skôr jedno, či rodičia sú muž a žena.

Hnutie alt-right je vyslovene proti feminizmu, žena má podľa neho v spoločnosti špecifickú pozíciu. Sú tu ale aj konzervatívne hlasy z evanjelického prostredia, ktoré kresťanskú pravicu kritizujú za to, že je síce proti potratom, ale robí všetko preto, aby týmto nechceným deťom znemožnila dôstojný život, alebo že zatvára oči pred sexuálnym násilím.

Demokrati síce držia vlajku pokroku, ale prezidentské voľby vyhral Donald Trump. Neznamená to, že sa im boj za rovnaké práva žien a menšín vypomstil?

Pozor, Hillary Clintonová získala v súčte celých USA viac hlasov ako Trump. Prehrala ale v tých kľúčových štátoch. Faktom je, že debata o rovnosti sa trošku presunula k rodu a etnicite a ekonomický aspekt sa trošku zanedbával.

Vezmite si, koľko voličov nazbieral v demokratických primárkach Bernie Sanders v Rust Belt, kde ľudia od 80. rokov prichádzajú o prácu a kde preto ekonomický program kandidátov hrá veľkú úlohu.

Sanders išiel klasickou ľavicovou argumentáciou: musíme zlepšiť ekonomické postavenie ľudí a potom sa vyriešia aj ostatné problémy. Ťažko povedať, kto by dnes sedel v Bielom dome, keby vyhral primárky.

Medzi progresívnymi kruhmi teraz trošku panuje strach, že hnutie MeToo sa začne rozdeľovať. Jedna strana tvrdí, že najskôr je potrebné vyriešiť ekonomické problémy, takže ženy a minority môžu počkať.

A druhá strana tvrdí, že nemôžu počkať, pretože sú v hroznej situácii. A republikáni zatiaľ presadzujú daňové zákony, ktoré najviac dopadajú na ľudí, ktorí ekonomickú pomoc potrebujú najviac. Zdá sa, že hnutie MeToo od hriešnikoch chce jediné: sebakritiku a rýchlu rezignáciu.

Prečo americká spoločnosť žiada ich okamžitý odchod? Nemala by tu platiť prezumpcia neviny?

Politici a hviezdy šoubiznisu by mali fungovať aj ako vzory, ku ktorým vzhliada mladá generácia. Preto by sa na ne mali vzťahovať vyššie štandardy.

Existuje určitá zhoda, čo je morálne a čo nie je a ľudia, ktorí fungujú ako modely správania, by to mali brať zodpovedne. A americká spoločnosť možno dospela do bodu, kedy si povedala: "A dosť, treba s tým niečo robiť".

Musím ale dodať, že ak niekto príde o funkciu alebo úlohu v seriáli, tak tomu predchádza interné vyšetrovanie v rámci strany alebo firmy. V USA sa dnes objavujú hlasy, že v súčasnej debate sa už skoro nerobí rozdiel medzi znásilnením a obchytkávaním.

Započula som aj názory typu: To aby som sa sa bál otvoriť žene dvere, aby som sa bál flirtovať. To nám ženám uberá inteligenciu rozoznať, čo je nepodarený pokus o flirtovanie a čo je obťažovanie.

A to hovoria aj ženy v Amerike: My nie sme päťročné deti. Vieme, čo je znásilnenie a vieme, čo je nešikovný pokus o rande. Je tiež nutné si uvedomiť, že obchytkávanie alebo každodenné verbálne obťažovanie v práci má na obete zásadný dopad.

Podriadená žena je v pozícii, že si nemôže dovoliť stratiť zamestnanie, pretože živí deti. Týka sa to aj akademickej sféry, kde učitelia majú veľkú moc nad kariérou študentov.

Predstavte si, že sa niečo také deje päť alebo šesť rokov. Veľa ľudí z toho má post-traumatickú poruchu a musí chodiť na terapiu. Desiatky francúzskych umelkýň podpísali otvorený list, v ktorom varujú pred novou formou puritánstva.

Nemajú tak trochu pravdu?

Nie. Ono sa to často používa ako zbraň, že MeToo je iba prejavom nejakej puritánskej morálky, aby sa tomu ubrala vážnosť. Technická poznámka: to, čo sa myslí puritánskou morálkou, taká tá upnutá morálka, tá nie je puritánska, ale viktoriánska.

Puritáni takí určite neboli, rovnako ako našim predkom aj im sa veľa detí narodilo menej ako deväť mesiacov po svadbe. Aktivisti MeToo nechcú zákaz sexu. Im ide o rešpekt, chcú aby sex bol obojstranne chcený a aby nebolo vynútený z pozície sily, ako napríklad v práci.

List Catherine Deneuveovej krásne ukazuje, že spoločnosť má problém to pochopiť. Signatári toho listu tvrdia, že hnutie MeToo zabije romantiku. Ale romantika nie je násilie.

Táto zámena trochu vychádza aj z kultúry, z filmov, v ktorých musia žena najskôr hovoriť "Nie, nie, nie" a muž ju potom dobyje. A to čiastočne ovplyvňuje aj správanie v spoločnosti.

Americká publicistka Dayna Tortoriciová si vo svojom texte o hnutí MeToo pre The Guardian poznamenáva, že muži okolo nej majú čím ďalej viac pocit, že sú prenasledovaným druhom.

Z čoho taký pocit pramení?

Podobné názory som počas svojho pobytu v USA vo svojom okolí začula tiež, a to už pred vládou Baracka Obamu. Ako sa začalo hovoriť o ženách a menšinách, tak sa ozvalo: "Veď ja som ako biely muž perzekuovaný. Prichádzam o svoje práva."

Oni to tak naozaj cítia, pretože Amerika, ktorá bola vybudovaná podľa ich vzoru, sa rúca. Biely muž bol strašne dlho na vrchole, dlho ovládal štruktúru moci. A to sa teraz mení, hore sa dostávajú aj iné skupiny a on musí častejšie robiť kompromisy.

A niektorí z nich začínajú mať pocit, že sú ohrozená skupina. Ale aká sú oni ohrozená skupina? Muži sú stále stále za rovnakú prácu platení viac, ako ženy s rovnakým vzdelaním.

Často sa sťažujú, že prichádzajú o svoje práva. Ale to nie je pravda. Oni neprichádzajú o svoje práva, ale o svoje privilégiá. Sťažujú sa, že stratili právo na slobodu slova.

Ale oni len stratili privilégium, aby im niekto nepovedal, že majú byť ticho. Teraz je dôležité, či im americká spoločnosť dokáže vysvetliť, že sa nemajú čoho báť. Áno, budú sa musieť deliť o niektoré svoje privilégiá, ale práva nestrácajú.

Lucie Kýrová, amerikanistka

  • Pôsobí na Katedre severoamerických štúdií Inštitútu medzinárodných štúdií FSV UK.
  • Zaoberá sa dejinami Spojených štátov 20. storočia, predovšetkým históriou pôvodných obyvateľov Ameriky.
  • V USA žila celkom osemnásť rokov, získala doktorát na univerzite College of William & Mary vo Virgínii.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.