13.01.2018, 09:00

Známy psychológ: Veľa ľudí vykazuje neúplné psychopatické rysy

Z pojmu psychopat sa v poslednej dobe mylne stáva synonymum pre manažéra či politika.

Známy psychológ: Veľa ľudí vykazuje neúplné psychopatické rysy
Zdroj: Ondřej Littera, MAFRA

V skutočnosti je psychopatov v našej populácii len jedno, maximálne dve percentá. "A ešte pravdepodobne skončia vo väzení," tvrdí psychológ František Koukolík.

Podľa neho pripadajú s touto naozaj vážnou diagnózou, zahŕňajúcou celú škálu osobnostných porúch, traja muži na jednu ženu, píše iDnes.cz.

"V manažérskej populácii sa to týka asi 3,5 percenta ľudí," uviedol psychológ v stredu večer v Show Jana Krausa a dodal, že veľa ľudí vykazuje neúplné psychopatické rysy.

"Existuje diagnostická škála a tých, ktorí ju majú nie celkom naplnenú, je mnoho. Hlavne medzi vysokoškolákmi," povedal. Psychopatia sa stala módnou témou. Podľa psychológa Dalibora Spoka "bohužiaľ".

Podľa neho je diagnóza psychopat hlboká, zásadná, dlhodobá (celoživotná) porucha osobnosti, nie dôsledok toho, že sa niekto dostane do nevhodného prostredia, eticky ujde, je prepracovaný, zachová sa skratovo a podobne.

"Psychopatia je okrajová porucha osobnosti, rozhodne nie natoľko rozšírená, aby ňou 'trpel' každý druhý šéf alebo politik. To, o čom hovoria 'popularizátori' psychopatie, ktorú potom vidia skoro u každého, kto má moc, slávu, bohatstvo, skutočná psychopatia nie je," tvrdí Dalibor Spoko.

Podľa odborníkov sa o psychopatovi všeobecne hovorí v súvislosti s ľuďmi, na ktorých sa vzťahuje pojem anetická psychopatia alebo sociopatia.

Bývajú to ľudia sociálno necitliví, bez dobre vybudovaného svedomia a podobne. Medzi ďalšie poruchy osobnosti, pre ktoré sa niekedy pojem psychopatia - tu však v širšom slova zmysle - používa, patrí napríklad narcistná alebo schizoidná porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje napríklad stiahnutím sa zo sociálneho kontaktu, absenciou prejavovania emócií a podobne.

František Koukolík

  • Vyštudoval Fakultu všeobecného lekárstva Karlovej univerzity so špecializáciou na patologickú anatómiu. Zameral sa na neurodegeneratívne choroby mozgu.
  • Od roku 1983 je primárom patológie Thomayerovej nemocnice v Prahe a zároveň prednáša na 3. lekárskej fakulte UK.
  • Napísal desiatky kníh a v roku 1992 získal cenu Akadémie vied za popularizáciu vedy.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.