Dramatickým nadaním vynikla v mohých operách. Grécka sopranistka Maria Callasová sa navždy zapísala do dejín opery a jej vlastný život akoby odrážal osudy hrdiniek, ktoré stvárnila.
Bola zbožňovanou umelkyňou aj nešťastnou a ohrdnutou ženou. Táto obdivovaná umelkyňa zomrela presne pred 40 rokmi, 16. septembra 1977. Dožila sa iba 53 rokov.
Callasová disponovala hlasom, ktorý legendárny dirigent Herbert von Karajan nazýval "hudobný nástroj". Počas obdobia najväčšej slávy vystupovala na všetkých slávnych operných scénach - v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden aj newyorskej Metropolitnej opere. Najúspešnejší bol pre ňu rok 1955, vtedy bola na úplnom vrchole tvorivých síl a spievala v mnohých hlavných úlohách - od komédií až po tragédie.
Podarilo sa jej vymazať hranice medzi operou a divadlom a jej talent nechali vyniknúť aj filmoví režiséri.
Publikum "božskú Máriu" milovalo. Neprekážali mu ani jej rozmary a škandály, ktoré boli hodné skutočnej primadony.
Callasová dokázala nečakane rušiť predstavenia a žiadala extrémne vysoké hornoráre. Jej spory s riaditeľmi divadiel plnili titulné stránky novín. Známy bol tiež jej vzťah s gréckym miltimilionárom Aristotelom Onassisom.
Maria Callasová (pôvodne Kalogeropoulosová) se narodila 2. decembra 1923 v New Yorku gréckym prisťahovalcom.
Keď mala 13 rokov, s matkou a so sestrou sa presťahovali do Grécka. V Aténach študovala spev. Debutovala už 15 rokoch. Ku koncu života žila sama v Paríži a dávala lekcie spevu.