Johanka z Arku vôbec nebola z Arku
Jana nepochádzala zo žiadneho miesta zvaného Ark, ako by mohlo naznačovať poangličtené priezvisko jej otca. Namiesto toho Johanka vyrastala v dedine Domrémy na severovýchode francúzska, ako dcéra farmára Jacquesa d‘Arca a jeho oddane katolíckej manželky Isabelle Romée.
Samotná Johanka však nikdy nepoužívala otcove priezvisko d‘Arc, ktoré sa občas prekladalo dokonca ako Darc či Tarc. Oveľa častejšie skôr používala meno Jehanne la Pucelle, čiže Johanka slúžka, uvádza History.com. Podľa toho aj dostala prezývku „slúžka z Orléans“. Prvý písomný záznam s menom Jeanne d‘Arc bol až z roku 1455, 24 rokov po jej smrti.
Od epilepsie až po schizofréniu
Asi vo veku 12 alebo 13 rokov začala Johanka z Arku zrejme počuť hlasy a zažívať halucinácie, ktoré interpretovala ako znamenia od Boha. Počas súdneho procesu svedčila, že anjeli a svätí jej najprv povedali, aby chodila do kostola a žila zbožne. Neskôr ju začali inštruovať, aby oslobodila Francúzsko od inváznych Angličanov a ustanovila Karola VII. za právoplatného kráľa krajiny.
Mladá hrdinka tvrdila, že videnia často sprevádzalo jasné svetlo a že pri zvonení počula hlasy zreteľnejšie. Na základe týchto podrobností niektorí odborníci usúdili, že Johanka mohla trpieť jedným z mnohých neurologických a psychiatrických stavov, ktoré spúšťali halucinácie alebo bludy ako napríklad migrény, bipolárne poruchy a mozgové lézie.
Nikdy skutočne nebojovala
Hoci si Johanku z Arku mnohí predstavujú ako nebojácnu bojovníčku a považujú ju za hrdinku storočnej vojny medzi Francúzskom a Anglickom, v skutočnosti v nikdy nebojovala v bitke nikoho nezabila. Namiesto toho sprevádzala svojich mužov ako akýsi inšpiratívny maskot, mávajúc svojou zástavou namiesto zbrane.
Bola tiež zodpovedná za načrtnutie vojenských stratégií, riadenie jednotiek a navrhovanie diplomatických riešení, aj napriek tomu že bola negramotná.
Aj keď sa Johanka vyhýbala priamemu boju, bola najmenej dvakrát zranená. Počas slávnej bitky v Orléanse ju trafil šíp do ramena a počas neúspešného pokusu o oslobodenie Paríža zase do stehna.
Bola prvou ženou, ktorá vytvorila takzvaný bob účes
Tie isté hlasy, ktoré Johanke povedali, aby si obliekla pánske oblečenie a išla do boja, jej tiež povedali, aby si ostrihala vlasy. Náhodne si preto spravila účes dnes známi ako bob. Ten jej zostal až kým jej väznitelia krátko pred popravou neoholili hlavu.
Až v roku 1909 najvyhľadávanejší parížsky kaderník Monsieur Antoine ocenil tento historický účes. Použil Janu z Arku ako inšpiráciu na to, aby začal strihať ženské vlasy do štýlu bob. Ten sa pravidelne spája s klasickým imidžom Parížaniek, zvyčajne v spojení s baretkou.
Najväčším hriechom bolo nosenie mužských šiat
Po páde do nepriateľských rúk v roku 1430 bola Johanka z Arku súdená v anglickej pevnosti Rouen cirkevným súdom. Z pôvodných 70 obvinení od čarodejníctva po krádež koní, ostali v máji 1431 len dvanásť. Väčšina z nich súvisela s jej nosením mužského oblečenia a tvrdeniami, že ju kontaktoval Boh. Ponúkli jej doživotné väzenie výmenou za priznanie viny a sľubu, že sa prestane obliekať ako muž.
Johanka s tým najprv súhlasila a skutočne na pár dní zmenila svoj šatník a spôsoby. Žiaľ sa to však nepáčilo archanjelom, ktorí jej znovu prehovorili do duše a prinútili ju vrátiť sa do starých koľají. Vtedy došla trpezlivosť aj jej väzniteľom a 30. mája 1431 ju upálili na hranici v Rouen, v Normandii.
Bratia bez štipky cti
Claude des Armoises, a dvaja z Johankyných bratov, Jean a Pierre, vytvorili schému, v ktorej sa Claude predstavila ľuďom z Orléansu ako Jana z Arku. Predstierala, že ušla z väzenia a vydáva sa za rytiera. Trojica dostávala bohaté dary a cestovala od jednej slávnostnej recepcie k druhej, až kým Claude konečne nepriznala svoje podvodné úskoky pred pred samotným Karolom VII. Claude des Armoises bola len jedna z niekoľkých žien, ktoré sa v rokoch po Johankinej smrti vydávali za známu heretičku.
