Štyri ženy s dobrými nápadmi - štyri netradičné biznis príbehy. Začínali samy a od nuly, dnes sú z nich úspešné podnikateľky, ktoré zarábajú na svojom splnenom sne.
|
Stvoríme vám súkromný brloh Za sieťou predajní Brloh so sci-fi a počítačovými hrami stojí Henrieta Galgóciová. Jej podnikanie so spoločníkom sa začalo jednou brigádou v stánku s knihami - a nápad obchodovať s literatúrou sa jej celkom zapáčil, takže sa rozhodla do biznisu vrhnúť hneď a "po hlave“. Lenže založiť kníhkupectvo nebolo žiadne nóvum ani v 90. rokoch. Vďaka svojmu priateľovi, veľkému fanúšikovi sci-fi, sa jej však podarilo nájsť dieru na trhu, a to práve v úzko špecifickej oblasti fantastiky. "Zistila som, že nemá kde zohnať sci-fi literatúru. Neskôr sa ukázalo, že takýchto ľudí je viac,“ spomína Galgóciová na svoje začiatky, ktoré v reáli znamenali najmä chodenie po meste, hľadanie vhodných priestorov a budovanie kontaktov s vydavateľstvami. "Boli sme jednoducho v správnom čase na správnom mieste,“ hodnotí dnes. V správnom čase na správnom mieste však boli aj ďalšie dve sci-fi kníhkupectvá, ktoré už vtedy na Slovensku fungovali. "Našou výhodou oproti konkurencii bola rýchlosť a mladá generácia. Ostatné kníhkupectvá dostávali tovar sporadicky a neskoro, my sme však boli ochotní sadnúť do auta a každý týždeň fyzicky nabrať tovar,“ tvrdí Galgóciová. Časom však začali sci-fi knihám konkurovať počítačové hry a v Brlohu pochopili, že je lepšie nový trend integrovať ako ignorovať. Oplatilo sa a dnes tvoria počítačové hry nosnú časť tovaru. "Snažíme sa však zamerať na samotný životný štýl našich klientov. Niekto sa rád zahrá, niekto rád číta komixy... Chceme teda ponúkať všetko pre váš súkromný brloh, v ktorom by ste sa chceli zašiť.“ |
|
Svoj sen už uskutočnila. Teraz ich plní iným "Zistila som, že keď robíte veľa vecí naraz, nedá sa všetko stihnúť. Nakoniec som teda tlačenú verziu prestala vydávať,“ hovorí Rebrová. Lepšie povedané, svoj časopis iba pozastavila, pretože jeho vydávanie v budúcnosti je stále otvorenou otázkou. Momentálne prevádzkuje internetovú verziu nasarodina.sk, ktorá sa blíži k hranici stotisíc čitateľov mesačne. "A to je už zaujímavé aj pre inzerentov, takže momentálne prerábame stránku, aby sme im vedeli ponúknuť služby navyše,“ plánuje mladá podnikateľka. Jeden svoj sen si Soňa Rebrová splnila, tak sa rozhodla plniť ich iným. Založila "neziskovku“ a za štyri roky zrealizovala sny štyrom stovkám chorých a zomierajúcich detí. "Videla som jeden americký film o splnení sna zomierajúcemu dievčatku. Povedala som si, že je škoda, že také niečo neexistuje aj u nás. Tak vzniklo zelajsi.sk.“ Peniaze na splnenie snov pochádzajú z "dvoch percent“, ale aj z rôznych benefičných aktivít, akou bolo aj minuloročné hromadné púšťanie lampiónov pri jednom z bratislavských obchodných centier. "Keď máte sen a zrealizujete ho, je to úžasný pocit. Aj v súvislosti s lampiónmi mi mnohí hovorili, že takáto akcia sa nepodarí. Napokon prišlo 6-tisíc ľudí. A to sú zážitky, kvôli ktorým sa to oplatí robiť, ktoré vám už nikto nevezme,“ uzatvára Rebrová, ktorá medzitým stihla napísať knihu, získať grant z NATO, plánuje televízny charitatívny projekt a do budúcna založenie vlastného vydavateľstva. |
|
Hovorili mi, že som blázon, ale ja som si verila Vyštudovaná chemička Monika Jakubeczová začínala v obchodných a finančných sférach. Práca ju napĺňala, problém však väčšinou prišiel inde. "Čím vyššie idete po rebríčku, tým viac vidíte do rôznych nezmyselných nariadení. Vždy, keď som pochopila, že nemám dosah na zmenu a zlepšenie, odišla som,“ tvrdí Jakubeczová, ktorá si zároveň stále bola vedomá toho, že má na viac. "Začala som z nich robiť kytice a pri monitorovaní konkurencie som zistila, že také niečo nikto nerobí ani na Slovensku, ani v okolitých krajinách. Tak som si na svoj nápad dala zaregistrovať ochrannú známku,“ objasňuje podnikateľka, ktorá si spočiatku vypočula rôzne názory na svoj odchod z pôvodného lukratívneho miesta. "Hovorili mi, že som blázon, ale moje sladké kytice produkovali už o pol roka zisky.“ "Najdôležitejšie je rozhodnutie: áno, idem do toho. Ďalej si musíte vybrať oblasť, v ktorej ste dobrá, alebo kde na trhu vidíte dieru. A čo sa týka techniky - ako na to - tak to už sa dá ľahko poradiť alebo naštudovať,“ radí Jakubeczová, ktorá do portfólia svojich aktivít ešte pridáva vydávanie motivačných CD-čok. A ako správna motivátorka odpovedá aj na otázku, či je už sama so sebou spokojná. |
|
Mám prísnu šéfku. Samu seba Keď Natália Vicsápiová začínala pracovať v polygrafickom priemysle, mala 18 rokov. O desať rokov neskôr už stála na čele vlastnej tlačiarenskej spoločnosti a dnes si spolu so svojimi 50 zamestnancami môžu povedať, že sa im podarilo poraziť krízu. Len za minulý rok totiž strojnásobili svoju kapacitu a preinvestovali 2,4 milióna eur. "Začiatky však bývajú ťažké. Zo všetkého najťažšie bolo získať ľudí na svoju stranu. Presvedčiť ich, že aj keď som mladá, moja vízia podnikania je správna a má budúcnosť, a to nielen vo firme, ale aj doma,“ tvrdí Vicsápiová. Jej otec totiž už mal rozbehnutý biznis v reštauračných službách a myslel si, že ho dcéra bude nasledovať. Iróniou osudu sa však situácia otočila presne naopak a dnes patrí otec Natálie Vicsápiovej k jej kľúčovým zamestnancom. A šéfkou je vraj prísnou - aj sama na seba. Odmenou za takéto tempo sú vraj v prvom rade spokojní klienti a zároveň splnený sen o vlastnej tlačiarni. A s netradičným biznisom sa spája aj netradičné želanie Natálie Vicsápiovej: nový tlačiarenský stroj "na mieru“ podľa jej predstáv. |