28.04.2011, 00:00

Veľký bratislavský účet za malé Taliansko (video)

Na zoznam reštaurácií testovaných Pavlom Pospíšilom pre prečo nie?! tentoraz pribudlo bratislavské Kogo.

Výborné dezerty však zostali v tieni polystyrénových kreviet a nepríjemného prekvapenia z talianskeho účtu. Reštauráciu Kogo sme navštívili pre istotu hneď dvakrát. Čo je príčinou kolísavej kvality jedál, nám nie je známe (dlhý – krátky týždeň, a tým výmena, striedanie kuchynského personálu?). V našom prípade bola druhá návšteva sklamaním. Objednali sme večeru pre päť osôb. Pri vchode do reštaurácie nás upútala chladiaca vitrína, z ktorej sa na nás smutne pozerali morské vlky, homáre a pramice. Ryby a hostia by sa iste tešili, keby sa ryby leskli, napríklad pravidelným postriekaním vodnou hmlou z rozprašovača.

Privítaní a uvedení k stolu sme boli tak, ako sa na reštauráciu tohto mena patrí – perfektne. Prvé nemilé prekvapenie bolo, že v medzerách stolnej tabule, ktorá je zložená z latiek, sa nachádzali zvyšky chleba a iných untersilií z minulých čias. Či to mala byť náhrada za pozdrav z kuchyne, ktorý sme nedostali, hoci je to v dobrých reštauráciách bežné, zostáva záhadou.

Pečivo prišlo teplé a dobré. Bohužiaľ, keď dáma pri stole použila k pečivu olivový olej, vzápätí jej bol tanier i s olivovým olejom odobratý, takže stačila chlieb len raz namočiť a ochutnať.

Ako predkrm sme objednali: tartar z tuniaka – ten bol tak silno okorenený, že sa to už nijako nedalo napraviť. Ďalej cestoviny s morskými plodmi – tie boli veľmi premastené dominantným olejom, z morských plodov sme našli len kalamáre. Ako ďalší predkrm bol morský čert, veľmi dobre upravený.

Grilovaná chobotnica sedela na suchom neochutenom šaláte. Aby sa dal šalát vôbec ochutiť balzamikom a olejom, musel by sa premiešať, čo znamená chobotnicu najprv odložiť k susedovi na tanier, alebo napríklad na hlavu, a potom veľmi opatrne miešať, čo je na plytkom tanieri takmer majstrovský kúsok. Čo by povedalo vedenie podniku na návrh kúpiť napríklad misky na šaláty a naučiť kuchárov robiť dobrý dressing?

Ako hlavný chod sme si vybrali: Saltimbocca s artičokami a prosciuttom (talianskou šunkou). Artičoky z plechovky boli kyslé, teľacie mäso bolo tuhé a suché. Šunka, v ktorej bolo mäso zabalené, bola nahrubo nakrájaná, a teda tiež tuhá. Surové šalviové lístky boli len tak pohádzané po tanieri. Vínová omáčka chýbala. V Taliansku sa toto jedlo volá Saltimbocca a la Romana, chutí a vyzerá úplne inak.

Ako ďalší sme objednali cestoviny agnolotti. Ich náplň bola suchá a chutila ako piesok s gumou. Tretí hlavný chod bol morský vlk s krevetami v šafranovo-citrónovej omáčke. Krevety boli neolúpané, suché ako polystyrén, mušle staré, prevarené, po šafrane ani stopy.

Morského vlka sme si objednali ešte na iný spôsob, a síce v soľnej kruste. Nechápem rozdiel v kvalite ryby, tá prvá bola pravdepodobne unavená z vitríny, druhá perfektne a jednoducho upravená šťavnatá ryba. Menej niekedy znamená viac. Ako príloha bol špenát za 8 eur, ktorý však bol bez chuti.

Posledným hlavným chodom, ktorý sme objednali, bolo kura na diabolský spôsob. Bolo veľmi chutné. Na záver sme si ešte objednali dezerty, a síce: Variace z Creme Brulee bola výborná, super tiramisu a veľmi dobrý citrónový sorbet . Ďalej tvarohovú tortičku s rastlinnou šľahačkou, ktorá ju chuťovo zničila (niet nad klasickú šľahačku z kravského mlieka!). Gaštanovú penu s čokoládou uvedenú na lístku bohužiaľ nemali, pravdepodobne gaštany, ktoré čerstvé dostanete len na jeseň, už došli.

Čo nás upútalo, bola obsiahla vínna karta, pri výbere sme však mali šťastie až na tretíkrát. Možno by bolo vhodné v prípade, že víno momentálne nie je, ho preškrtnúť ceruzkou a po dokúpení zase vymazať. Okrem iného sme si na pitie objednali čistú vodu (z vodovodu) s citrónom, ktorá sa objavila na účte.

Odporúčal by som pozrieť sa na internetovou stránku vodovoda.cz , ako to tiež ide. Sú tam mená a adresy reštaurácií, kde dostanete vodu zdarma. Tiež chlieb, ktorý vlastne sprevádza predkrmy, musíte v Kogu zaplatiť. Pri platení sme dostali účet v talianskom jazyku – asi preto, aby sme si ho precvičili. Kto po taliansky nevie, musí si vziať tlmočníka. Nie je to porušenie zákona o štátnom jazyku slovenskej republiky? V Kogu je ešte veľa čo zlepšovať.

Známkujeme ako v škole