11.08.2014, 00:01

Turisti museli na Devínskej Kobyle ustúpiť vojakom

Ak sa vyberiete na potulky Devínskou Kobylou, môžete natrafiť na rímsku stavbu. Ale aj bývalú raketovú základňu československej armády.

Na Slovensku nie je veľa lokalít, kde sa turista stretne s takou „koncentráciou histórie“ ako na Devínskej Kobyle pri Bratislave. Na jednom mieste sa tam „zmiešali“ dejiny spred 14 až 16 miliónov rokov, niekoľkých tisícročí, ale aj z nedávnej minulosti - studenej vojny. 

Ak sa zatúlate na Kobylu, tak môžete navštíviť Sandberg, Villu rustica alebo na kóte 514 „mesto duchov“ z čias socializmu. Pod kódom RTH sa tam v lese a pod zemou ukrývajú betónové objekty. Je to bývalá raketová základňa Československej armády. Červená turistická značka ju obchádza, ale pozorní turisti si základňu všimnú.    

 Vchod do „šachty,“ kde boli uskladnené protilietadlové rakety (typu S 125M NEVA) s doletom 14 km. Vedeli zničiť aj riadené strely s plochou dráhou letu. 

Nevojenský rímsky objekt

Na Kobylu sme išli od východu po červenej značke z Jezuitských lesov (333 metrov nad morom). Časový údaj pri šípke oznamuje, že by sme mali ísť hodinu a dvadsať minút. Červená vedie na hrebeň, ale ak sa chcete dostať na najvyšší bod Kobyly kde je vojenská základňa, treba z nej odbočiť a ísť po asfaltovej ceste.  
Po dvasiatich minútach prichádzame na Švábsky vrch (325 m. n. m.), kde sa červená križuje s modrou. Na ňu sa potom napája zelená. Ak by sme išli po nich, dostaneme sa k bývalej fabrike Technické sklo. Neďaleko nej je Villa rustica - archeologické nálezisko vidieckej usadlosti rímskeho typu z 3. storočia. Objavili ju v roku 1982.
„Rímski vojaci potrebovali zázemie, služby a Villa rustica bola jednou z takýchto usadlostí,“ vysvetľuje historik a archivár Jozef Klačka. Villa rustica znamená, že ide o civilný, nevojenský objekt. 


Villa rustica - základy hospodárskej stavby rímsketo typu z 3. storočia.  

Cesta na vrchol ako v horore

Pokračujeme však po červenej, ktorá kopíruje širokú asfaltku. Chceme sa dostať na kótu 514. Odtiaľ by mal byť pekný výhľad na Devínsky hrad, sútok Dunaja a Moravy a Moravské pole (Marchfeld). 
S kolegom Pavlom Funtálom sme zatiaľ nestretli ani jedného turistu. Odbočujeme na spomínanú cestu. V lesoch prírodnej rezervácie Kobyla vytvára „jazvu“ v dĺžke asi 4 kilometre a končí na vrchole. „Toto je asi najdlhšia slepá cesta na Slovensku,“ hovorím kolegovi, ktorý je z nášho pochodu dosť napätý. Priznávam, že aj ja. Asfaltka je totiž akoby z katastrofického firmu. Nikto sa o ňu nestará. A načo aj. Autá po nej nechodia takmer dvadsať rokov. Je široká, zvodidlá sú vytrhané, v asfalte diery, všade veľa haluzí, lístia a skla.  Akoby sa tu zastavil život. 
Zrazu počujeme z lesa hlas. Prvý kontakt s turistom? O chvíľu okolo nás prebehlo dievča s tromi veľkými psami. Nevedno, či bežala z obavy pred nami, alebo takto ich venčí.          

Rakety boli pripravené  

Cesta sa končí. Sme na vrchu Kobyly. „Tak toto je RTH Devínska Kobyla,“ hovorím Pavlovi. Prechádzame sa po nej, nikde ani živej duši. Ministerstvo obrany sme požiadali o sprievodcu, ale na našu požiadavku nereagovalo.
„RTH je kratšia verzia slovného spojenia rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu," vysvetľuje však skratku raketovej základne jeho tlačové oddelenie. Vojaci ju opustili zhruba v polovici 90. rokov.

Postavili ju o pol druha desaťročia skôr, počas studenej vojny ako súčasť obrany štátov Varšavskej zmluvy proti letectvu a raketám NATO. Bývalý režim sa neštítil v centre prírodnej rezervácie vybudovať betónové silá, bunkre a kasárne.   
Na odpálenie tu bolo pripravených 16 rakiet typu S 125M NEVA (na obrázku). Dĺžkou sa podobajú rakete, o ktorej sa vedie polemika či zostrelila nad Ukrajinou civilné lietadlo. „Bol to pozemný protilietadlový systém určený na ničenie lietadiel, riadených striel s plochou dráhou letu, vrtuľníkov a iných vzdušných cieľov,“ doplnilo ministerstvo.  

Vojenská základňa je na predaj 

Na Kobyle boli aj zvyšky keltského osídlenia, no vojaci ho zničili - rozpráva ďalej Klačka. „Nielen nemecká armáda  počas vojny a potom naša za socializmu, ale predtým aj Kelti postrehli strategický význam tohto vrchu,“ dodal historik. 
Málo ľudí podľa Klačku vie, že Kobyla bola zaujímavá aj pre turistov. Na „území“ raketovej jednotky pôvodne stála dvojposchodová turistická útulňa z roku 1947.

„Ešte o tom existuje kniha návštev,“ pripomína Klačka.
Aj útulňu vojaci zlikvidovali. Zato sebe si v lese postavili kasárne hotelového typu (na obrázku). Hovorililo sa, že sú najkrajšie v čs. armáde. Dlážka je z mramoru, steny vykladané drevom, sklá na budove boli „dymové“. Ešte dnes sa to dá vidieť.
No bezpečne sme sa tam necítili. Lebo napríklad šachty, ktorými viedli asi káblové rozvody k raketám, nemajú kryty. Ľahko sa dajú prehliadnuť a spadnúť do nich. Areál základne však už dlho nikto nestráži, tabuľky o zákaze vchodu rozkradli, takže vojsť tam nie je problém. Zbrane armáda odviezla, ale budovy, ktoré má v správe, ničia ľudia a čas.
Pozemky sú však na predaj. Kto by chcel, môže si, obrazne povedané, kúpiť protilietadlovú raketovú základňu s bunkrami a raketovými silami. Jeden meter štvorcový za 30 eur.   


Devínska Kobyla

Krásna je najmä Fialková 

Výhľad na hrad Devín nás však sklamal. Prekážajú mu stromy a kry. Preto schádzame po červenej značke dole k Devínskej Novej Vsi na Sandberg.  


No konečne, hovorím si, keď stretneme mladíka s vakom na chrbte. Prvý „náš“ turista. Kde boli všetci v tento deň?  
Matej Nagy však nie je na výlete. Cez Kobylu ide preto, lebo sa vracia domov do Dúbravky z práce v Devínskej Novej Vsi a cestu si takto skracuje. Pracuje s deťmi a mladými ľuďmi, ktorým združenie Ichtys pomáha vo voľnočasových aktivitách.
„Devínska Kobyla sa počtom druhov zvierat a rastlín vyrovná Tatrám,“ hovorí Matej s nadšením. Je mu však smutno, že ľudia ju devastujú. Developeri, aj majitelia záhrad. „Ukrajujú z nej, pritom tu žijú srnky, diviaky, líšky...,“ rozpráva Matej. Doliny tu podľa neho pripomínajú stredoslovenské. „Krásna je napríklad Fialková dolina,“ dodáva.  

Na Sandberg sme už nešli. Počasie sa pokazilo, no napokon nepršalo.
Túto lokalitu, kde pred 14 až 16 miliónmi rokov more zanechalo okrem iného množstvo skamenelín, si prídeme pozrieť inokedy.  


                    Tipy na najkrajšie turistické trasy na Slovensku

    Slovensko má hustejšiu sieť označených turistických chodníkov ako iné európske krajiny. Ich celková dĺžka je až 14-tisíc kilometrov. Vybrali sme z nich tie, ktoré patria k najkrajším. Trasy sú okruhové. To znamená, že cieľ je vždy tam, kde aj štart. Takže po túre sa dostanete domov tak, ako ste do východiskového bodu túry prišli.


1.

Na vrch Záruby (767 m n. m.) - Malé Karpaty


Štart a cieľ: obec Smolenice
Vzdialenosť: 24 km
Prevýšenie: 540 metrov
Náročnosť trasy: stredná 
Čas na prejdenie: 6,5 hod.  


Záruby - hrad Ostrý kameň

Záruby sú najvyšší vrch v Malých Karpatoch. Zo Smoleníc sa ide po žlto a modro označenej trase a potom po červenej – Štefánikovej magistrále. Najkrajším úsekom je okolie zrúcaniny hradu Ostrý Kameň.  

Atrakcie
Hrad Ostrý Kameň
Bol postavený v 13. storočí ako pohraničný strážny hrad na ochranu obchodnej Českej cesty. Začiatkom 18. storočia ho poškodili Rákócziho vojská a odvtedy pustne.   

Jaskyňa Driny
Jediná sprístupnená jaskyňa v Malých Karpatoch. Je dlhá 680 metrov. Jaskyňu objavili v roku 1929 a verejnosti sprístupnili v roku 1935.  


2.

Na Súľovské skaly - Strážovské v rchy


Štart a cieľ: Súľov, chata, parkovisko
Vzdialenosť: 16,5 km 
Prevýšenie: 462 m
Náročnosť trasy: stredná
Čas na prejdenie: 8 hodín

Skaly pripomínajú skalné mesto s množstvom veží, okien a brán. Vzbudzujú dojem rozprávkového mesta. Skaly sú oddelené tiesňavami a dolinami. V prvej polovici trasy je náučný chodník. Okrem zelených značiek turistu vedú na začiatku aj značky náučného chodníka. 

Atrakcie
Hrad Súľov    
V 15. storočí ho na vrchu Roháč údajne postavili husiti. Hrad sa skladá z dvoch častí – horného a dolného, ktoré spája chodba vytesaná v skale. Hradná zrúcanina patrí k najťažšie prístupným na Slovensku. 

Budzogáň
Výlet sa dá spojiť s s prehliadkou v lese ukrytého skalného útvaru Budzogáň. Skala pripomína zbraň, ktorú vytvoril lesný obor. V lokalite je aj jaskyňa Šarkania diera.  
 


3.

Túra na Sitno (1 009 m n. m.) - Štiavnicke vrchy


Štart a cieľ: Banská Štiavnica
Vzdialenosť: 21 km
Prevýšenie: 509 m
Náročnosť trasy: stredná 
Čas na prejdenie: 6 až 8 hodín


Hrad Sitno

Sitno je najvyšší vrch Štiavnických vrchov. S vrchom a hradom sa spája bohatá história, ale aj legendy. Napríklad o sitnianskych rytieroch, ktorí sa údajne skrývajú v útrobách Sitna. Sú pripravení vystúpiť z podzemia, aby chránili Slovákov. Na Sitno sa ide po červenej značke (neskôr po modrej) k Novému zámku a stúpajúcemu lesnému chodníku. Smeruje k jazeru Klinger. Na Sitno však vedie niekoľko značkovaných trás.   

Atrakcie
Hrad Sitno
Postavili ho v 13. storočí na mieste pravekého hradiska. Časť ruín využili pri stavbe rozhľadne a kaštieľa vo Svätom Antone. Zvyšné časti hradu sú zakonzervované. 

Horské jazerá (tajchy)
Nedostatok vody v centre Štiavnických vrchov vyriešili pred stáročiami banskí odborníci výstavbou tajchov – vodohospodárskeho systému. Pôvodne tam bolo okolo 60 tajchov, dnes ich je asi tretina.   


4.

Gaderská a Blatnická dolina - Veľká Fatra


Štart a cieľ: Blatnica
Vzdialenosť: 35 km
Prevýšenie: 1 090 m
Náročnosť trasy: veľmi vysoká  
Čas na prejdenie: 10 až 15 hodín 

Dve hlboké doliny Veľkej Fatry poskytujú túru náročnú na čas aj výkon. Túra nie je vhodná pre rodiny s deťmi. Gaderskou dolinou vedie žltá značka, Blatnickou zelená. Turistov privedú do vrcholovej oblasti Kráľovej studne. Okruh vedúci dolinami je spojený s výstupom na Krížnu a Ostredok.

Atrakcia 
V Gaderskej doline v roku 1921 nakrútili bratia Siakeľovci (rodáci z Blatnice) prvého slovenského Jánošíka. Pod bralom Sokol nakrúcal Jánošíka (1962) aj režisér Paľo Bielik.       


5.

Výstup na Kriváň (2 494 m n. m.) - Vysoké Tatry


Štart a cieľ: osada Tri studničky
Vzdialenosť: 14,5 km
Prevýšenie: 1 353 m
Náročnosť trasy: veľmi vysoká
Čas na prejdenie:  7 – 10 hodín 


Kriváň je posvätný vrch Slovákov. Stal sa symbolom SNP. Hoci je výstup veľmi náročný, orientácia na trase je bezproblémová. Za zníženej viditeľnosti však treba v úseku nad hranicou lesa pozornejšie sledovať značky. Na trase vo výške 2 000 metrov si možno všimnúť zvyšky po baníckych príbytkoch a tzv. stupoch na drvenie rudy. 

Atrakcia 
Je ňou samotný výhľad z vrchu Kriváňa. Na západe je vidieť celý Liptov, na východe „more“ tatranských končiarov. Na severe sú poľské Tatry a južný horizont tvoria Nízke Tatry.  


                   Čo nájdete v prílohe Hospodárskych novín Kam na túru

 

najkrajšie a najzaujímavejšie pešie túry na Slovensku

čo skrývy kóta 514 na Devínskej Kobyle

koľko máme označených turistických chodníkov

rozhovor s predsedom sekcie pešej turistiky Klubu slovenských turistov Jindrichom Racekom   


Špecializovanú prílohu nájdete v dnešných tlačených HN, aktuálne v deň vyjdenia (t. j. v pondelok 11. augusta 2014).


Alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydania (aktuálne v deň vyjdenia) cez SMS na váš mail TU.

Staršie pdf vydania nájdete TU.

 

Ďalšie pešie trasy nájdete v tomto článku:  
20 tipov na najzaujímavejšie túry na Slovensku

 

Súvisiace články