24.07.2012, 08:00

To, ako bunka žiari nám môže pomôcť v medicíne

Mladý slovenský vedec Michal Cifra skúma elektromagnetické polia živých buniek.

Michal Cifra. Snímka: TEDx/MArtin Haburaj
Zdroj: TEDx/MArtin HaburajMichal Cifra. Snímka: TEDx/MArtin Haburaj
Michal Cifra. Snímka: TEDx/MArtin Haburaj
Zdroj: TEDx/MArtin HaburajMichal Cifra. Snímka: TEDx/MArtin Haburaj

V našom seriáli Leto s HN vám prinášame rozhovory s inšpiratívnymi Slovákmi, ktorí vytŕčajú z davu. 

Vraj ste sa raz dočítali, že všetko živé svieti slabým svetlom a nadchlo vás to natoľko, že na Ústave fotoniky a elektroniky Akadémie vied ČR v Prahe vediete skupinu, ktorá sa zaoberá elektromagnetickým poľami živých buniek...

Je to pravda, mňa vtedy začalo baviť poznávať veci okolo seba. Trochu mi to zmenilo život a pohľad na vedu.

Čo to „svetielkovanie“ teda znamená?

Na jednoduché otázky je väčšinou najťažšia odpoveď (smiech). A na otázku „čo to je?“ je vo vede celkovo ťažké odpovedať, my skôr vieme opísať, „ako“ sa to správa.

Ako sa to teda správa?

Merateľným faktom je, že všetky organizmy vyžarujú malé množstvo svetla. Napríklad čím viac je organizmus vystresovaný, tým viac svieti. Tu by som mal ešte poznamenať, že  nejde o tzv. tepelné žiarenie, pretože s teplotou organizmu priamo nesúvisí.

Čím je to dané?

Metabolizmom, čím viac je organizmus aktívnejší, tým viac dýcha. Prebehli napríklad experimenty, ktoré ukazujú, že keď človek cvičí, svieti viac. 

A prečo by nás ľudí, aj vás vedcov, mala táto otázka zaujímať?

Pretože  elektromagnetické žiarenie – a jeho intenzita – súvisia s metabolickou aktivitou, s tým, čo v tom organizme prebieha, čo sa v ňom deje. A my dúfame, že sa nám podarí vyvinúť metodiky, ktoré nám povedia, v akom stave je daný organizmus. Teoreticky by sa to malo dať vyčítať práve z toho svietenia, ale je to ešte dlhá cesta plná pokusov, omylov a vedeckého výskumu.

Viete už napríklad okrem intenzity určiť aj farbu žiarenia?

Sme schopní zistiť, akou farbou svieti organizmus, súvisí to s chemickými reakciami. Ale to svietenie je veľmi slabé, meriame väčšinou koľko ho je, nie akú má farbu. A aj tak okrem intenzity a farby potrebujeme viac parametrov. Je to napríklad ako pri vyšetrení krvi – nestačí vedieť, koľko máte červených a bielych krviniek, ak chcete vyvodiť nejaký záver, potrebujete viac informácií. My sme na tom so svietením podobne. Takže analyzujeme jeho rôzne ďalšie štatistické vlastnosti.

Už ste to naznačili, spýtam sa priamo, dá sa toto skúmanie a žiarenie využiť napríklad aj v medicíne?

Dúfame, že sa to bude dať a že nám to v budúcnosti pomôže pri diagnostike rôznych chorôb. Už existujú experimenty, ktoré dokazujú, že ak máme dve chemicky oddelené nádoby a v nich organi

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.