Bojoval s Poliakmi proti Rusom, niekoľko rokov prežil vo vyhnanstve na Sibíri, neskôr sa stal dôležitou osobnosťou v priazni francúzskeho kráľa, navštívil Ameriku, a zomrel v boji za práva svojich poddaných. O kráľovi Madagaskaru sa dodnes učia tamojší študenti na hodinách dejepisu. Aj to, že pochádza zo Slovenska. A my sme navštívili jeho rodný dom. Móric Beňovský, šľachtic z Vrbového.
Dobrodruh a výmyselník
"Chodia sem hlavne organizované skupiny z klubov seniorov a školáci. Beňovského dielo "Pamäti a cesty“ je dnes už súčasťou vyučovania na základných školách. Sem-tam však prídu aj cudzinci. Mali sme už aj niekoľko návštev z Madagaskaru,“ hovorí Ľubomír Bosák, vedúci útvaru kultúry vrbovského magistrátu a spoluautor niekoľkých kníh o Beňovskom. Priznáva, že nie všetky zážitky z "cimrmanovského“ života slávneho rodáka sú pravdivé. "Rád prikrášľoval. Ani jeho pamäti nie sú úplne historickým dokumentom, skôr autoportrétom,“ hovorí. Čo je však naozaj podložené, je jeho pozícia "náčelníka náčelníkov“ na Madagaskare, ktorá ho napokon stála aj život. A ešte fakt, že bol Slovákom, napriek tomu, že si ho ako príslušníka uhorskej šľachty radi prisvojujú aj Maďari a Poliaci. "Národná identita vtedy určite nebola otázkou dňa. Pravdou je, že jeho rodina bola slovenská, a aj napriek tomu, že úradným jazykom bola vtedy latinčina, dochoval sa testament z pera jeho matky v slovenčine,“ hovorí Bosák.
V Móricovom rodnom dome
Prechádzame cez malé námestie k starej šľachtickej kúrii, kde sa narodil slovenský dobroduh a svetobežník, aj s viacerými jeho podobne založenými súrodencami. Spomeňme len jeho brata Františka, ktorý pôsobil ako francúzsky dôstojník v Karibiku a bol pravdepodobne jediný Slovák, ktorý pobudol v Bastile. Samospráva malého mestečka v ich rodnom dome pripravila zaujímavú zbierku dokumentov zo života v 18. storočí. Keď sa pozeráme na mapu sveta s vyznačenými cestami Beňovského, zdá sa nám takmer neuveriteľné, čo tento človek za svoj 40-ročný život videl. Ani v dnešnej dobe, keď je cestovanie oveľa jednoduchšie, sa nemôže každý pochváliť toľkými navštívenými miestami.
Expozícia je prístupná každému, nie je však otvorená stále. "Mali sme tu jedného pracovníka, ten nám však po mesiaci ušiel. Je preto dobré ohlásiť sa vopred u nás na mestskom úrade,“ radí Bosák.