Oliver Stone si ako vojak prešiel vojnou vo Vietname, ktorá silne ovplyvnila jeho politické zmýšľanie. Stone sa rozhodne nehanbí za svoje kontroverzné názory a rád strieľa do vlastných radov, informujú Lidovky.
Oliver Stone sa v roku 1967 zapísal ako dobrovoľník do americkej armády. Vo Vietname chcel bojovať za "správnu vec", ale nadšenie ho rýchlo prešlo, keď bol pri jednom prepade ťažko ranený do krku.
Práve vo Vietname sa v ňom pravdepodobne zrodili antipatie k establishmentu. Svoju vojnovú frustráciu neskôr premietol do svojej, vôbec prvej (ešte študentskej), snímke Vlani vo Vietname (Last Year in Vietnam) a neskôr napríklad aj do oscarovej Čaty.
Oliver Stone je silno zaujatý aj proti svojej rodnej Amerike. Snímkami JFK (1991) a Nixon (1995) zabŕdol do konšpiračných vôd, keď ponúkol publiku svoj vlastný pohľad na dve kľúčové etapy amerických dejín: atentát na prezidenta Kennedyho a Nixona, prezidenta, spojeného s aférou Watergate. Kritici filmom vyčítali prílišnú subjektívnosť a voľné nakladanie s historickou skutočnosťou.
Dnes sa Stone netají hlavne podporou Edwarda Snowdena, bývalého zamestnanca NSA (národnej bezpečnostnej agentúry), ktorý na verejnosť vyniesol údaje o vládnom odpočúvaní telefónov a sledovaní elektronickej komunikácie.
Snowden tým rozdelil americkú spoločnosť. V roku 2016 Stone nakrútil snímku Snowden, kde si hlavnú rolu bývalého technického administrátora zahral Joseph Gordon-Levitt.
"Židia ovládali mocenské štruktúry a médiá, čím poškodili Ameriku," vyhlásil Oliver Stone v roku 2010 v rozhovore pre denník The Times. Jeho vyjadrenie k téme vyznelo dokonca tak, že schvaľuje postup Adolfa Hitlera proti nim.
Tým si proti sebe pobúril masy. Aj keď sa neskôr Stone ospravedlnil a vyhlásil, že si v hlave spojil veci, ktoré spolu nesúvisia, veta už nešla vziať späť.
V roku 2014 Stone vypustil do sveta dokumentárny film Môj priateľ Hugo (Mi amigo Hugo), ktorý natočil o kontroverznom venezuelskom prezidentovi Hugovi Chávezovi. Ten v roku 2013 zomrel a Stone mu chcel vzdať hold. Podľa režiséra tak išlo o "spirituálnu odpoveď a zároveň poctu Chávezovi".
Ešte v roku 2014 sa Stone pustil do témy ukrajinskej revolúcie, ktorá zvrhla vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Podľa režiséra sa všetko udialo v réžii americkej CIA (Central Inteligencia Agency), ktorá slúžila ako provokatér.
V roku 2016 produkoval dokument Ukrajina v plameňoch (Ukraine on Fire), kde de facto ruskú anexiu Krymu schvaľuje a bola podľa neho opodstatnená.
Na začiatku júna urobila reportérka televízie Megyn Kellyová NBC s Vladimirom Putinom veľký rozhovor na tému ruského ovplyvňovania amerických prezidentských volieb. "Vyzerala síce skvele, ale veľa toho o téme nevedela," nechal sa počuť Stone, za čo zožal vlnu kritiky.
Svet podľa Putina (The Putin Interviews), štyri diely rozhovorov z produkcie televízie Showtime, bol dlho avízovaným projektom s masívnou marketingovou kampaňou. Výsledok však minul cieľ: "Pozerať sa štyri hodiny poväčšine na Putinovu vyhladenú tvár a počúvať vodopád obdivných Stoneových konštatovaní je výkon hodný predsedu fanklubu ´I love Kremeľ´," napísala vo svojej recenzii Petra Procházková.
Kto čakal náhľad do zákulisia ruskej politiky a Putinovho pracovného života, musel byť sklamaný. K tomu totiž takmer nedošlo a Putin rozpráva hlavne o tom, ako trávil detstvo s kamarátmi v lese. Takým kamarátom by dosť možno bol aj Stone, keby sa narodil v Rusku.
Stoneove názory a vyjadrenia ho často dostali do problémov. V spojení s ním sa tak neustále objavujú dohady o tom, či všeobecne proste len nepodporuje diktátorov.
Stone je trojnásobným držiteľom Oscara - za scenár k filmu Polnočný expres (1978), za réžiu vojnovej Čaty (1986) a snímku Narodený 4. júla (1989).