Zlomená, vyhasnutá, spustnutá, s vyrastenými vlasmi a skleným pohľadom. Emily Blunt ako hrdinka filmu Dievča vo vlaku, ktorý dnes prichádza do našich kín, je na nespoznanie. A jej štúdia alkoholičky prevyšuje detektívne zápletku, píše Mirka Spáčilová pre idnes.cz.
Už rovnomenný román Pauly Hawkins sa porovnával so slávnym bestsellerom Stratené dievča od Gillian Flynn. Podobné očakávania sprevádzali aj filmový prepis. Jeho režisér Tate Taylor sa ocitol v obkľúčení ženami, od autorky predlohy cez scenáristku Erin Cressida Wilson až po tri kľúčové - a dobré - herečky.
Emily Blunt stelesnila ženu zdeptanú rozvodom a alkoholom, ktorá sa pri každodennej ceste vlakom týra pohľadom na dom, v ktorom jej exmanžel teraz žije s novou partnerkou - hrá ju Rebecca Ferguson - a dieťaťom. Súčasne sleduje ich susedov považovaných za šťastný pár, až žena v podaní Haley Bennett záhadne zmizne. A hlavná hrdinka, sužovaná výpadkami pamäte, začne pátrať na vlastnú päsť.
Chorobná posadnutosť
Muži akoby stáli v pozadí, zato ženy prepojené pozvoľna odhaľovanými putami - troska s nulovým sebavedomím, poddajná šťastná matka a znudená panička večne na záletoch - tvoria nosný trojuholník. Emily Blunt im kraľuje až chorobnou posadnutosťou svojej postavy. Od bývalého muža sa nedokáže odpútať, večne mu volá, večne narušuje jeho súkromie. Alebo to prinajmenšom navonok tak vyzerá. Pretože Dievča vo vlaku sa drží kľúčovej detektívkarskej zásady, že všetko môže byť inak.
Hoci má snímka priliehavú náladu chladných farieb - odosobnený vlak čoby priesečník osudov počas každodenného stereotypu cesty do práce a späť mu dodáva znepokojujúci podtón - a režisér buduje výhražné napätie bez prvoplánových akčných vypchávok, filmárskeho účinku Strateného dievčaťa nedosahuje.
Štúdia alkoholičky
Režisér totiž príbeh Dievčaťa vo vlaku rozpráva skôr ako melodrámu. Do príbehu zapája až príliš veľa nočných môr, predstáv, fantázie a útržkov spomienok, ktoré zdržujú namiesto toho, aby poskytli záchytné okamihy rafinovaného pomocníka. Z kolekcie charakterov sa tak stáva prehliadka súkromných tráum, bolestí, vášní, klamstiev a v neposlednom rade nekonečných sĺz.
Až vo finále sa snímka navracia k trilerovej výbave, vrátane až nečakanej brutality. Ale to je už neskoro na dobiehanie náskoku Strateného dievčaťa, ktoré malo ostrejšie obrazy, výraznejší rukopis a navyše silný druhý plán v prvkoch mediálnej manipulácie. Avšak ako žánrový film patrí Dievča vo vlaku k tým vydarenejším kúskom. Hoci leví podiel na tom má výkon Emily Blunt. Jej štúdia notorickej alkoholičky s fľašou v roztrasených rukách, od ktorej si ľudia vo vlaku štítivo odsadávajú, bude zbierať ceny.