Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
18.07.2016, 00:00

Kniha týždňa: Hollywoodsky príbeh o láske a skazených praktikách

Kniha týždňa: Hollywoodsky príbeh o láske a skazených praktikách
Zdroj: Ikar

Na horúce pláže patria rovnako rozhorúčené romány. Ak patríte k beznádejným romantikom, doprajte si novinku Cnosť.  V románe pre dospelých z amerického prostredia nájdete všetko – lesk a biedu, slávu a sex, lásku a odpustenie... A hlavného hrdinu – známeho herca, ktorý má všetko a obyčajnú newyorskú učiteľku, ktorá sa úporne snaží o to, aby jej minulosť už viac neublížila.

On je dominantný alfa-samec, ona odmieta sex pred manželstvom. On je bohatý, sexi a neodolateľný, ona sa bráni. To na fungujúci vzťah vôbec nevyzerá... Vstúpte do sveta slávnej filmovej hviezdy Flynna a newyorskej učiteľky na základnej škole Natalie. Sledujte vývoj ich ľúbostného vzťahu, v ktorom zažijú všetko – romantiku, túžbu, vášnivý sex, prenasledovanie novinárov bažiacich po informáciách, ba i zločin, ktorý ich môže zničiť. Zdá sa, že aj najväčšiu hviezdu Hollywoodu s drsným slovníkom môže zasiahnuť láska. Od momentu, keď Flynn spozná Natalie je ochotný pre ňu urobiť všetko, dokonca aj vzdať sa vášnivého sexu, ktorý ona odmieta a jemu sa o ňom čoraz častejšie sníva.

M. S. Forceová je pseudonym súčasnej bestsellerovej autorky New York Times Marie Forceovej. Trilógiou Quantum (Cnosť, Odvaha, Víťazstvo) prenikla do sveta erotických románov a rozhodne nepovedala posledné slovo. Forceová predala viac ako 3,5 milióna kníh a podľa New York Times, USA Today a Wall Street Journal je najlepšie predávanou autorkou. Na konte má zatiaľ štyridsať súčasných ľúbostných románov a získala viacero ocenení.

V roku 2011 jej vyšla kniha Maid for Love, bestseller novín New York Times, z ktorej sa predalo vyše dvoch miliónov e-kníh. Potom prišla séria Fatal, ďalej séria bestsellerov Green Mountain a mnoho ďalších.


Zdroj: Ikar


Prečítajte si úryvok z knihy Cnosť:

Objímal som ju a spoločne sme hľadeli na nekonečný modrý oceán. Pri predstave, že by som to už nezažil, mi prišlo zle, až som sa spotil. Strach mi pripomenul následky minuloročného útoku v Londýne. Akoby sa niečo nenávratne zmenilo.
Mučil som sa vnútorným monológom o tom, čo je pre ňu najlepšie, a čo chcem ja. Chcem ju – zúfalo a neľútostne po nej túžim. Zmienil som sa o svojej nadácii a počúval som ju. Dušu mi naplnila radosť zo ženy, ktorá rovnako ako ja súcití s ľuďmi v núdzi. Stretol som už toľko nezáživných žien, zlatokopiek a karieristiek, že hneď rozoznám skutočný drahokam.
A Natalie je najdokonalejší klenot.
Dnes ráno správne vycítila môj nepokoj, zmenu. Venovala sa mi – naozaj mne – tak ako nijaká iná, dokonca ani tá, ktorú som si vzal.
Keď sa Natalie nabažila mrazivo chladného oceána, pridali sme sa k Marlowe na osuškách, ktoré rozprestrela na piesok. Pálivé slnečné lúče zmierňoval chladný vánok od oceána.
Užíval som si pohľad na obe ženy, ktoré sa rozprávali skôr ako kamarátky než cudzí ľudia. Na Marlowe sa mi páčila jej srdečnosť i to, že sa nedala ovplyvniť svojou obrovskou slávou. Toto sme si na sebe navzájom cenili, a hoci sme kedysi dávno krátko spolu chodili, rýchlo sme prišli na to, že sme skôr kamaráti ako milenci.
Ktovie, ako by zareagovala Natalie na to, že s Marlowe nás kedysi spájalo viac ako kamarátstvo. V skutočnosti o tom nik nevie. Udialo sa to ešte na začiatku našej kariéry, dávno predtým, ako sa na nás zavesili novinári. Snažili sme sa udržať náš vzťah v súkromí, ale aj tak sa to pár ľudí dozvedelo. Paparacovia doteraz špekulujú, čo medzi nami vlastne je.
„Na čo myslíš, Flynn?“ skúmala Marlowe.
„Vychutnávam si pláž, no čoskoro pôjdeme. Dnes majú naši výročie a ideme na večeru.“ Mal som pozvať aj Marlowe, ktorá moju rodinu zbožňuje. Sama takú nemá. „Nepôjdeš aj ty?“
„Nechcem nabúrať rodinný žúr.“
„Ty si rodina, Mo. Prosím, poď, ak chceš. Malo mi to napadnúť skôr.“
„Iste, rada so svojimi adoptívnymi rodičmi oslávim ďalší rok blaženosti vo zväzku. Ďakujem za pozvanie.“
„Poviem Addie, aby pridala ešte jednu rezerváciu.“ Vytiahol som telefón a rýchlo naťukal esemesku. Addie hneď odpísala. Vykonám! „Vybavené.“
„Som zelená od žiarlivosti na jeho Addie,“ povedala Marlowe Natalie. „Priznal sa, že som mu ju v podstate dala?“
„Nie, ale ona áno,“ odpovedala Natalie.
„Zožeň si svoju Addie,“ zahriakol som ju. Takto sa hádame už roky.
„Viem, viem. Raz určite.“
Vytriasli sme osušky od piesku a vrátili sa do domu. Natalie sa ospravedlnila, šla na toaletu a Marlowe ju navigovala.
„Hneď som späť,“ povedala Natalie a vyšla z izby.
Len čo sme osameli, pozrel som na svoju dlhoročnú kamarátku, aby som jej z tváre vyčítal, čo si myslí o Natalie.
„Nádherná a rozkošná,“ zašepkala Mo.
Stiahnutá hruď sa mi uvoľnila. Vidí v Natalie to, čo ja.
„Je mladá, ale prekvapujúco zrelá,“ dodala Marlowe.
„Prežila svoje. Bojím sa, že nie som pre ňu dobrý.“
„A predsa si zamilovaný.“
Pokrčil som plecami. „Asi od sekundy, čo som ju pred týždňom prvý raz uvidel.“
Mo mi stisla rameno. „Nemusíš sa rozhodnúť hneď. Je to len týždeň.“
„Viem.“ Súhlasil som s ňou napriek pochybnostiam. Čím viac času som trávil s Natalie, tým hlbšie city ma k nej pútali – a podozrieval som ju, že ona by zrejme tvrdila to isté. Hoci sa poznáme iba týždeň, za ten čas sa veľa prihodilo. Som dosť starý a skúsený na to, aby som vedel, že toto je iné. „Už teraz k nej cítim viac, ako som cítil k Val.“
Marlowe otvorila ústa, ale skôr ako odpovedala, vrátila sa Natalie.
Hodil som na svoju kamarátku informačnú bombu, no teraz som sa sústredil na Natalie. „Pripravená?“
„Kedykoľvek.“
Pobozkal som Mo na líce. „Ďakujem za prijatie.“
„Niet za čo.“ Obrátila sa k Natalie. „Rada som ťa spoznala, Natalie.“
„Pre mňa to bol zážitok.“ Natalie sa roztomilo usmiala. Tento úsmev som na nej zbožňoval.
Marlowe ju s chichotom objala. „Uvidíme sa na večeri.“
Cestou späť v aute sa Natalie ozvala: „Rozprávali ste sa vy dvaja o mne, kým som bola v kúpeľni?“
„Iba trochu. Páčiš sa jej.“
„Je super. Mala som čo robiť, aby som sa nesprávala ako upišťaná sedliačka.“
„Tak sa ti to podarilo. Bola si celkom pokojná.“
„Divadielko.“
„Pri takýchto schopnostiach si sa asi minula povolaniu.“ Napadlo mi milión podnikov, kam by som ju vzal na neskorý obed, ale ktorý vybrať? Radšej som teda zamieril domov. Urobíme si sendviče a vezmeme si ich k bazénu. Strávime príjemné popoludnie, vychutnávajúc si slnko a jeden druhého.
Moje polnočné rozhodnutie mi teraz pripadalo smiešne. Radšej sa zrieknem toho, o čom snívam, než jej. Stala sa pre takou nevyhnutnou ako vzduch. „Posuň sa. Blížim sa.“
 

Ticketportal.sk