Nemecký herec Götz George sa pred kamerou prvýkrát objavil už ako pätnásťročný a rovno po boku Romy Schneiderovej. V 60. rokoch si zahral v niekoľkých "mayovkách", divákov ale bavil najviac ako svojrázny duisburgský komisár Horst Schimanski. Úloha populárneho "Schimiho" Georgeho síce preslávila najviac, na svojom konte mal ale množstvo ďalších cenených filmových i divadelných rolí, za ktoré dostal niekoľko prestížnych cien. Dnes bolo oznámené, že minulú nedeľu zomrel vo veku 77 rokov.
George sa narodil 23. júla 1938 v Berlíne slávnemu hereckému páru Berte Drewsovej a Heinrichovi Georgemu. Vyrastal v luxusnej berlínskej štvrti a od malička bol zvyknutý pohybovať sa medzi filmovými hviezdami. Potom ale otec v roku 1946 zomrel v Sovietmi riadenom internačnom tábore a sladkému životu bol koniec. Život Heinricha Georgeho pripomína televízne dráma, v ktorom slávneho herca stvárnil práve jeho vlastný syn.
Už v jedenástich rokoch Götz George začal koketovať s divadlom, ale matka sa snažila presadiť názor otca, ktorý si neželal, aby sa ich synovia venovali herectvu. Názor zmenila až potom, čo ich navštívil známy režisér, ktorému mladý Götz padol do oka. Hercom sa nakoniec stal aj Georgov starší brat Jan.
Životnú rolu najskôr odmietol
George začal hrať v berlínskom divadle Hebbel, študoval herectvo a v 15 rokoch si prvýkrát stúpol pred kameru. Vo filme Orgovány až biele začnú kvitnúť si zahral po boku Romy Schneiderovej. Za úlohu vo filme Jacqueline (1959) dostal prvé ocenenie.
V 60. rokoch si zahral v niekoľkých "mayovkách" (Poklad na striebornom jazere, Medzi supmi alebo Vinnetou a miešanka Apanači), za čo schytal kritiku. Hlavu si z toho ale nerobil a vyhlasoval, že si zarobil aspoň nejaké peniaze a prežil dobrodružstvo. Vo filmoch nemal dubléra a vystupoval teda aj ako kaskadér. Ženskú časť publika vtedy prvýkrát očaril svojimi modrými očami a vypracovaným telom.
Od konca 60. rokov začal účinkovať v televíznych seriáloch a v roku 1970 mal premiéru seriál Miesto činu (nemecky Tatort). Najskôr sa tento cyklus sťahoval z jedného mesta do druhého a striedali sa tiež policajti. Kľúčový okamih nastal v roku 1981, kedy na komisariát v Duisburgu nastúpil chlapík, ktorý sa veľa odlišoval od svojich kolegov. Spočiatku sa proti nekonvenčnému komisárovi ozývala kritika nielen z radov polície, diváci si ale "Schimiho", ktorý sa mal narodiť kdesi v Poľsku, hneď obľúbili.
Úlohu, ktorá ho mala neskôr presláviť, ale najskôr odmietol: "Pôvodný Schimanski mal pochádzať z Duisburgu, ale mal byť vrchným komisárom s kravatou. Lenže ja Duisburg poznám, v nažehlenom obleku by tam toho nikto veľmi nenavyšetroval. Ale potom som išiel raz okolo army-shopu a uvidel vo výklade americký béžový parker. To bolo to pravé pre Schimanského." A tvorcovia seriálu súhlasili. Vojenská bunda sa stala jeho výrazným poznávacím znamením a podľa mnohých divákov jej ohlas prevyšuje snáď len baloňák poručíka Columba.
Viacero filmových ocenení
Schimanského si George zahral v niekoľkých desiatkach dielov a niekoľkých celovečerných filmoch. V roku 1991 sa legenda na niekoľko rokov odmlčala. "Autorom došla para. Jednoducho nevedeli, čo ďalej písať," bránil sa kritike, že za koncom seriálu stáli jeho hviezdne maniere. V roku 1997 sa ale Schimanski na obrazovky vrátil. V nových dieloch nazvaných jednoducho Schimanski sa už neobjavoval jeho verný a uhladený filmový kolega Christian Thanner. Eberhard Feik, ktorý Thannera hral, v roku 1994 zomrel na infarkt a George sa z jeho smrti dlho nemohol spamätať.
Herecký život Georgeho ale nebol len Schimanski. Nemeckú filmovú cenu získal napríklad za film Výťah (1984), za výkon vo filme Zabijak získal v roku 1995 cenu na MMF v Benátkach. Pozornosť kritiky tiež vzbudila jeho úloha nacistického zločinca Jozefa Mengeleho vo filme Nič než pravda (1999). V roku 2011 sa dráma Zivilcourage s Georgom v hlavnej úlohe stalo najlepším filmom pri udeľovaní 46. filmových a televíznych cien Zlatá kamera v Berlíne. Kritika naopak neprijala "hitlerovskú" provokatívnu čiernu komédiu Mein Kampf (2009), kde si George zahral židovského spolubývajúceho mladého Adolfa Hitlera.
S manželkou Loni Friedlovou, s ktorou sa v roku 1976 rozviedol, mal George dcéru Tanju. Potom žil s novinárkou Marikou Ullrichovou. V roku 1996 ho na niekoľko mesiacov vyradila z filmovania nehoda - pri vysokej rýchlosti ho u jeho letného sídla na Sardínii zrazil motorový čln s nemeckým manželským párom.