Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
18.05.2004, 00:00

Menej televízie -- viac spokojnosti

Ľudia, ktorí denne sledujú televíziu dlhšie než je priemer, sú o 26% menej spokojní so svojim vzťahom ako ľudia, ktorí sledujú televíziu po kratšiu dobu -- to je výsledok jedného z mnohých amerických výskumov venovaných vplyvu médií na život ľudí. Televízia nám občas predvádza nerealisticky pozitívnu podobu vzťahov a mnohokrát zase nerealisticky negatívnu.

Psychológ Davin Niven, ktorý vo svojej knihe Sto tajomstiev uspokojivých vzťahov spracoval výstupy štúdií a výskumov, ktoré sa týkali partnerského spolužitia, tvrdí, že ak vo svojom vzťahu prekonávame problematické obdobie, televízia nám v tom nijak nepomôže - niekedy skôr našu situáciu iba zhorší. Najlepšie podľa neho urobíte, keď časť voľného času namiesto televízie venujete svojmu vzťahu, sebe navzájom.
"V priemernej americkej domácnosti je televízor denne pustený 7 hodín 40 minút. Americké domácnosti sú televízormi vybavené častejšie než splachovacím záchodom," cituje Niven slová Franka Vespa, stojaceho na čele jednej newyorskej neziskovej organizácie usilujúcej sa rôznymi alternatívnymi programami znížiť čas, ktorý ľudia trávia pred televízorom. Znepokojujúce sú dôsledky tejto činnosti, podľa Vespa televízia spôsobuje vzájomnú izoláciu ľudí. "Nerobí dobre ani našim telám, ani našim mozgom. Neokortex (vývojovo mladšia časť veľkého mozgu), z ktorého sú riadené okrem iného aj vzťahy medzi ľuďmi, sa vyvíja prostredníctvom interakcie - a televízia od divákov žiadnu interakciu nevyžaduje. Berie nám čas, ktorý by sme mali venovať rodine. Mnohí z nás trávia s obrazovkou viac času než so svojou rodinou. Je to ako návyková droga."
Každý rok robí Vespova organizácia kampaň, v ktorej ľudí vyzýva, aby sa na týždeň vzdali sledovania televízie. "Väčšine ľudí sa tým doslova otvoria oči, naraz objavia, že svet funguje aj bez televízie, že ich život tým nijak neutrpí, ba dokonca, že je lepší." Najzákernejšie na sledovaní televízie podľa neho je, že väčšina z nás to robí úplne automaticky. "Televízia je skrátka tu, a tak si ju pustíme. Niečo tam práve dávajú, a tak sa pozeráme. Keby sme sa takto náhodne a bezmyšlienkovite zaoberali čímkoľvek iným, považovali by nás za bláznov, ale keď sa tak správame pred televízorom, nikto to nepovažuje za zvláštne."
Podobnú kampaň pod názvom Vypni telku - zapni seba v minulosti na Slovensku organizovalo občianske združenie Kruh. Cieľom bolo dobrovovoľne obmedziť pozeranie televízie a predovšetkým u rodičov zvýšiť vnímavosť na riziká jej nadmerného sledovania. "Koľko zábavy a času ste v poslednom čase zažili s členmi vašej rodiny a koľko zábavy a času ste v poslednom čase zažili s vaším televízorom," pýtali sa organizátori. Psychológovia spochybňujú častú domnienku rodičov, ktorí považujú televíziu za dobrý zdroj informácií a prostriedok rozvoja komunikačných schopností. Prax a výskumy, naopak, ukazujú, že televízia oslabuje zvedavosť a túžbu detí spoznávať nové, vyhľadávať a pátrať po príčinách vecí, v komunikácii deti uzatvára do pasivity. Nepriaznivo ovplyvňuje vývoj inteligencie, myslenia a predstavivosti, schopnosť koncentrácie a jej dĺžku, rozvoj schopnosti čítať a vyjadrovať sa. V televízii je desaťkrát viac násilných aktov ako v bežnom živote, vďaka čomu napríklad štyridsať percent detí vo veku 6 - 10 rokov verí, že sa zomiera zavraždením alebo nehodou.