Téma. Hlavnú myšlienku filmu dánskeho režiséra Larsa von Triera Nymfomanka, tentoraz o ľudskej sexualite, v novom filme (rovnako ako v predchádzajúcich) reprezentuje žena - nymfomanka Joe (Charlotte Gainsbourg). Po vzhliadnutí oboch filmov (je rozdelený na dve časti, pozn. red) môžeme potvrdiť, že film sa oplatí vidieť. Svojich fanúšikov Trier určite nesklame. Ak sa však na film vyberú aj tí, ktorí možno nevideli žiaden jeho film, budú chápať a nebudú ukrátení o zážitok. Ak však ale pôjdu na film len s chuťou vidieť "to množstvo sexu", ktoré film sľuboval, budú sklamaní. Áno, určite Trier divákovi doprial viac sexuálnych scén a naturalistických výjavov, ako je obvyklé, vo filme však ide viac o psychologickú sondu a rozprávanie nešťastnej ženy. A možnosť zamyslieť sa ako to s našou sexualitou naozaj je, čo je normálne a čo už nie.
To, že Trier príbeh rozpráva spätne a život nymfomanky od detstva až po dospelosť sa prelína s realitou, dáva divákovi možnosť vidieť reakcie samotnej hrdinky pri rozprávaní svojho života prítomnému poslucháčovi. Trier je aj tradične vtipný a preto sa v kine ani pri pohľade na niekoľko penisov v rade za sebou alebo chúlostivé scény, necítite zahanbujúco. Atmosférou filmu sa mu darí z divákov urobiť tých, ktorí to, čo sa deje na plátne, neodsudzujú. (Česť výnimkám.) Aj po štyroch hodinách (2 x dve hodiny) však má ešte čím prekvapiť a záver naozaj stojí za to.
Prečítajte si aj ako je to s nymfomániou na Slovensku. TU.
Reklama. Trier svoju chuť natočiť film o ženskej nymfománii prezentoval na niekoľkých festivaloch a premiérach svojich filmov už niekoľko rokov. Po premiére posledného filmu Melanchólia mu teda nič nebránilo o filme nielen začať opäť intenzívne hovoriť, ale ho aj pripravovať. "Bude to porno, tvrdé porno," provokoval a bavilo ho to. Potom sa objavila informácia, že film bude mať dve verzie (cenzurovanú pre kiná a necenzurovanú len pre fanúšikov) a práve toto tvrdenie opäť podporovalo dohady, že film bude asi naozaj drsný. Neskôr zvedavosť divákov prehlbovali vyjadrenia hercov, ktorí tvrdili, že to bolo všetko naostro. A potom sa objavili plagáty zachytávajúce hercov s orgazmickými výrazmi. Niekoľkotýždňové masírovanie tak po čase spôsobilo, že na Nymfomanku sa čakalo ako už dlho nie na nejaký film.
Hlavnej úlohy, nymfomanky Joe, sa opäť zhostila Charlotte Gainsbourg.
Výnimočná návštevnosť. Očakávania, aj kvôli rozsiahlej reklame a kontroverznej téme, boli veľké. Nečakalo sa však asi, že návštevnosť bude až taká veľká. Druhá časť filmu je v kinách od štvrtka, takže na prvé čísla si ešte počkáme. Dnes však už je jasné, že návštevnosť prvej časti dosiahla po štyroch týždňoch v našej kinodistribúcii takmer 28 600 divákov. "Už dnes je zrejmé, že pôjde minimálne o štvrtý najnavštevovanejší film v klubovej distribúcii od roku 1996," informovala Eva Rebollo z Asociácie slovenských filmových klubov. Na druhej strane sa však dá očakávať mierny pokles návštevnosti druhej časti oproti prvej, pretože tí, ktorí šli na film len zo zvedavosti, už nemusia prísť. Pretože napríklad prvé dni premietania prvej časti na začiatku januára boli beznádejne vypredané, druhý deň oficiálneho premietania druhej časti bolo kino Mladosť zaplnené ledva do polovice.
Šanca pre kluby. Filmy Larsa von Triera na Slovensku sa ani v minulosti nedostali do multiplexov, Asociácia slovenských filmových klubov tak má už roky veľké lákadlo. "Ukazuje sa, že je to skutočný majster filmu a tiež provokácie. Dôkazom je aj úspech Nymfomanky a jej prvej časti. Podarilo sa nám veľmi dobre nadviazať na celoeurópsku kampaň k filmu a vyprovokovať aj našich divákov, aby prišli húfne do kín," komentovala úspech snímky u slovenských divákov Silvia Dubecká, riaditeľka ASFK a dodala: "Sme zároveň veľmi radi, že aspoň časť z nich, ktorí zrejme ani netušili o existencii filmových klubov, si tak nájde v ich programe aj iné filmy a vychováme si o niečo viac filmových fajnšmekrov." Druhú časť výnimočného diela opäť uvedie vo vyše 60 filmových klubov, artkín a multiplexov po celej Slovensku.
Kontroverzný autor. Lars von Trier (1956) absolvoval Dánsku filmovú školu v roku 1983. Jeho celovečerný filmový debut Prvok zločinu ocenili na MFF Cannes a v Chicagu. V 90. rokoch sa stal jedným z najúspešnejších európskych režisérov. Z deviatich von Trierových filmov vybraných do súťaže v Cannes boli štyri ocenené hlavnými cenami - Prvok zločinu (1984), Európa (1991), Prelomiť vlny (1996) a Tanečnica v tme (2000), pričom posledný z nich získal Zlatú palmu a speváčka Björk Cenu pre najlepšiu herečku. Rovnaké ocenenia sa ušlo aj herečkám v jeho snímkach Antikrist (2009) a Melancholia (2011). Von Trier je spoločne s Thomasom Vinterbergom spoluautorom koncepcie Dogma 95 a tvorcom vyše päťdesiatky reklám, videoklipov a televíznych filmov. Celosvetový úspech zaznamenal najmä jeho seriál Kráľovstvo (1994, 1997).
Všetky jeho filmy sa venovali kontroverzným témam, ale ani sám autor sa nevyhýba kontroverznému správaniu. V roku 2011 šokoval na festivale v Cannes tvrdením, že má pochopenie pre niekdajšieho nacistického diktátora Adolfa Hitlera. Jeho výroky vyvolali ostrú kritiku jednej židovskej organizácie v USA. Organizátori festivalu oznámili, že sú jeho vyhlásením zdesení, a žiadali ho o vysvetlenie. Režisér sa následne za svoje slová ospravedlnil.