Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.09.2014, 14:00

Otec československého hororu oslavuje

Chcem nakrútiť ďalšiu „podivnú“ rozprávku, tvrdí osemdesiatnik Juraj Herz.

Nerád sa fotografuje, považuje sa za veľmi nepríjemného človeka, je puntičkár a všade chodí presne. Bol veľmi zlým žiakom, nezaujímalo ho učenie, ale čítanie (čítaval skoro celý deň, aby stihol všetko do smrti prečítať). Bol bitkár, kvôli divadelnej úlohe zlomil spolužiakovi ruku (úlohu, v ktorej mal pobozkať spolužiačku chcel on). V detstve miloval kino a už ako dvanásťročný podpisoval spolužiačkam pamätníčky: herec a režisér Juraj Herz. Dnes sa dožíva 80. rokov.

Na väčšinu svojich filmov sa Herz pozerá veľmi kriticky. Doslova ich neznáša, naozaj má rád len dva: hororovú komédiu Spalovač mrtvol a Passage (iba v nich dostal ako režisér od producentov úplne voľnú ruku). Počas socialistickej éry si na jeho filmoch takmer vždy zgustli schvaľovacie komisie. Z filmov sa museli vystrihávať „háklivé" scény (psychologická dráma Znamení raka 1966, hudobná komédia Kulhavý ďábel 1968, dráma Petrolejové lampy 1971, romantický príbeh Morgiana 1972, horor Upír z Feratu 1981 a i.), niekedy filmy po pár týždňoch od uvedenia putovali do trezoru (tragická groteska Spalovač mrtvol 1968, stredoveká satira Straka v hrsti 1983).

Jurajovi Herzovi niekoľkokrát zakázali filmovať, pretože kritikom sa zdali jeho filmy morbídne a strašidelné. Prvý zákaz ukončila až pochvala od ruskej delegácie za film Morgiana. Za kameru sa ale vrátil s podmienkou, že natočí film o robotníckej triede. Komédia Holky z porcelánu (1974) s Dagmar Veškrnovou sa ale nezaobišla bez pripomienok. Komisia mu vynadala, že z robotníčok urobil prostitútky a nasledoval ďalší zákaz filmovania. Prelomila ho až výborná návštevnosť filmu. Mohol však režírovať už iba rozprávky a komédie.


Vo filme Spalovač mrtvol si svoju životnú rolu „strihol“ Rudolf Hrušínsky. 

Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku, považovaný je však za českého filmového a televízneho režiséra, scenáristu a herca. Jeho rodičia boli židovského pôvodu, počas druhej svetovej vojny ešte stihli formálne konvertovať na evanjelikov, ale ani to nezabránilo ich deportácii do koncentračného tábora v nemeckom Ravensbrücku. Neskôr ich rozdelili a desaťročný Juraj Herz sa dostal do Sachsenhausenu. Po vojne sa vrátili na Slovensko do Kežmarku. Tu študoval na miestnom gymnáziu. Má dvoch mladších bratov a ich otec, uznávaný lekárnik si prial, aby zo synov vyrástli poštári. Mladého Juraja Herza aj presvedčil, avšak tento pokus vydržal jeden deň, keď ho večer z pošty v Ľubici vyhodili.
Absolvoval štúdium v odbore fotografia na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave (1954). V tom istom roku úspešne zložil herecké skúšky na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Rektor školy Janko Borodáč mu však oznámil, že ho nemôžu prijať pre jeho výzor, pretože by nemal z vtedajšieho hereckého repertoáru čo hrať. Odišiel do Prahy, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU).

Po štúdiu pôsobil krátko ako herec a režisér divadla Semafor (1960-1961), neskôr bol asistentom réžie a režisérom Filmového štúdia na Barrandove v Prahe. Herecky debutoval vo filme Každá koruna dobrá (1961). Objavil sa v takmer tridsiatich filmoch, z nich najznámejšie sú: Transport z ráje (1962), Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964), Kdyby tisíc klarinetu (1964), Obchod na korze (1965), Pacho, hybský zbojník (1975), Což takhle dát si špenát (1977) a i. Režisérsky debut natočil v roku 1965 - Sběrné surovosti (stredometrážny film). Prvý celovečerný film Znamení raka natočil o rok neskôr (1966). Nasledovala takmer šesťdesiatka hraných a dokumentárnych filmov, ktoré žali úspechy v zahraničí a doma boli často zatracované: Spalovač mrtvol (1968) – film navrhnutý na Oscara, televízny film Sladké hry minulého léta (1969) – Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo, Petrolejové lampy (1971) – premietané na Filmovom festivale vo francúzskom Cannes, Morgiana (1972) – Zlatý Hugo Filmový festival Chicago v USA a ďalšie.

Medzi jeho známe a divácky obľúbené filmy patria: komédie Holky z porcelánu (1974), Holka na zabití (1975), Den pro mou lásku (1976), rozprávky Panna a netvor a Deváté srdce (obe 1978), komédie Buldoci a třešně (1981), Sladké starosti (1984) a i. Po mnohých príkazoch, zákazoch a zásahoch do jeho filmov sa rozhodol emigrovať. V roku 1987 odišiel do Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Točil klasické a moderné filmové rozprávky: Žabí kráľ (1991), Hloupá Augustína (1993), Císařovy nové šaty (1993). Viac sa však venoval tvorbe dokumentárnych a televíznych filmov a seriálov pre zahraničné spoločnosti v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku a USA. Medzi jeho posledné filmy patrí horor T.M.A. (2009) a Habermannův mlýn (2010) - film bol nominovaný na Českého leva. 


V hororovej rozprávek Panna a Netvor si hlavné úlohy zahrali Zdena Studenková a Vlastimil Harapes.

Naposledy sa filmovým priaznivcom pripomenul svojou „jednou desatinou", ktorá je súčasťou projektu Slovensko 2.0. Do unikátnej snímky o 20 rokoch samostatného Slovenska očami desiatich režisérov prispel autobiografickou desaťminútovkou Čestný občan. V krátkom poviedkovom filme sa vrátil do rodného Kežmarku, kde si v roku 2009 prevzal titul „čestný občan mesta". Prostredníctvom humorného i mystického príbehu podáva obraz krajiny a sebaironicky si uťahuje sám zo seba. Vo fraške plnej vtipných zvratov mieša realitu so snom. „Nemohol som zvoliť inú formu. So Slovenskom som veľmi zviazaný, ale nie som tu, som v Česku, 12 rokov som bol v Nemecku. Stratil som ten blízky pohľad, v ktorom ostatní žijú. Mohol som točiť iba nedávnu skúsenosť, ktorú som zažil sám," povedal pre TASR Juraj Herz. V krátkom filme skutočne zachytáva akt odovzdania titulu čestného občana mesta. „Zdalo sa mi to veľmi podarené, pretože z gymnázia v Kežmarku ma vyhnali a povedali, aby som sa už nikdy nevracal. Bola to trošku aj pomsta mojim bývalým učiteľom, s ktorými som veľmi zle vychádzal."


Holky z porcelánu

Ani v pokročilom veku však nemieni zaháľať a pripravuje ďalšie svoje projekty. „Mať o 30 rokov mladšiu ženu a oddychovať? To je úplný nezmysel," pousmial sa s tým, že má hotový veľmi dobrý scenár a už len čaká, kedy sa komorný thriller zo súčasnosti začne nakrúcať. Neúnavný tvorca by rád realizoval aj podľa vlastných slov „podivnú" rozprávku na spôsob jeho slávnej hororovej rozprávky Panna a netvor, ktorú nakrútil v roku 1978 v hlavnej úlohe so Zdenou Studenkovou a Vlastimilom Harapesom. Čerstvý osemdesiatnik sa tiež priatelí s modernými technológiami. „Som ich fanúšikom. Mal som azda prvý počítač v Prahe, od tej doby mám už ôsmy. Všetko technicky nové mám rád a snažím sa s tým naučiť pracovať," dodal režisér, ktorý chce aj v novej rozprávke použiť veľa počítačových trikov. „A budú veľmi drahé! Budem spolupracovať s najlepšou trikovou spoločnosťou UPP. Mám tam veľa priateľov, ktorí mi už vypočítali, čo to asi bude stáť," dodal na margo filmovej rozprávky, v ktorej by mal jednu z postáv stvárniť František Němec.

Juraj Herz je členom Európskej filmovej akadémie. Jeho prácu ocenili na viacerých filmových festivaloch - v americkej Atlante, Chicagu (USA), v talianskom Sorrente, v španielskom Madride, českých Karlových Varoch a vo švajčiarskom Montreaux. Na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v českom Zlíne v máji 2004 mu udelili cenu za celoživotné dielo. V marci 2009 získal od Českej filmovej a televíznej akadémie Cenu za dlhodobý prínos českému filmu, v júli 2009 získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch Krištáľový glóbus za celoživotné dielo. V máji 2011 si prevzal titul Čestný občan mesta Kežmarok. Popri tom bol vyznamenaný Veľkou cenou bavorskej televízie a Štátnou cenou Bavorska. Žije v Prahe, jeho partnerkou je česká herečka Tereza Pokorná.

Ticketportal.sk