Kráľ Drozdia Brada aj Tango s komármi. Režisér Luther slávi jubileum

Filmový a televízny režisér a scenárista Miloslav Luther sa dožíva 70 rokov. Rodák z Banskej Bystrice je už niekoľko desaťročí významnou tvorivou osobnosťou slovenskej audiovízie. V druhej polovici 70. rokov 20. storočia stál pri zrode úspešných televíznych filmov a inscenácií, z ktorých mnohé patria do zlatého fondu slovenskej televíznej tvorby.

Kontakt so svetom filmu mal ešte pred nastúpením na legendárnu pražskú Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU) v roku 1968. Asistoval Stanislavovi Barabášovi pri nakrúcaní televízneho filmu Krotká (1967) a Ivanovi Balaďovi pri televíznom filme Dáma (1967). Pôsobil ako grafik na Diapolyekrane, ktorý vtedajšie Československo uviedlo na svetovej výstave Expo v kanadskom Montreale. Spolupracoval na debute Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade (1968). Po ukončení štúdia našiel režisérske uplatnenie v Spravodajskom filme Bratislava a neskôr v Československej televízii. Od roku 1984 pôsobil ako režisér Štúdia hraných filmov Bratislava.
 
Z jeho dielne pochádza niekoľko dokumentárnych filmov - portrétov umelcov - Mikuláš Galanda (1977), Oles Hončar (1977), Anton Krajčovič (1977), Národný umelec Emil Belluš (1979). Neskôr sa zameral na adaptácie slovenských, českých a svetových literárnych diel. Jeho adaptáciu novely Thomasa Manna Mário a kúzelník (1976) ocenili na talianskom Medzinárodnom televíznom festivale Monte Carlo hlavnou cenou v kategórii dramatických programov Strieborná nymfa a cenou Cino del Duca za najlepšie dielo vytvorené režisérom do 35 rokov. Ceny si umelec nemohol prevziať, československí normalizátori ho z krajiny nepustili.



Známymi filmami Miloslava Luthera sú snímky Zabudnite na Mozarta (1985), Štek (1988), Chodník cez Dunaj (1989), Svědek umírajícího času (1990), Skús ma objať (1991), Anjel milosrdenstva (1993), rozprávka Kráľ Drozdia Brada (1984), Útek do Budína (2002) či Tango s komármi (2009), Krok do tmy. Posledný menovaný mal premiéru v júni 2014. Dráma o mileneckom vzťahu ženatého lekára a politickej agitátorky bola v tom istom roku slovenským nominantom na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film a na cenu Európskej filmovej akadémie.

Uvedené tituly predstavujú len malú časť rozsiahlej tvorby režiséra Miloslava Luthera, ktorého zaujali príbehy naviazané na určitý historický kontext, ale aj vzťahy medzi mužmi a ženami. Jeho hrdinom býva človek zápasiaci s mocou, ktorá si ho chce podrobiť.

Je aj režisérom seriálov Život bez konca (1982), Lekár umierajúceho času (1983), Koniec veľkých prázdnin (1994).

Miloslav Luther vyučoval réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, bol členom Rady slovenskej televízie, viceprezidentom slovenskej Filmovej a televíznej akadémie. Je predsedom Rady Audiovizuálneho fondu a členom Rady Filmového ústavu.