Asi málokto vyvráti, že Bohumil Hrabal bol jedným z najväčších českých moderných spisovateľov. Sté výročie jeho narodenia, ktoré je dnes, sa oslavuje podľa toho. Vychádzajú dve knihy, zakaždým inak rozprávajúce o jeho živote, film, konajú sa výstavy, konferencie, spomína dedinka Polná, kde prežil časť detstva a podobne.
Dve nové knihy a film...
Prvá kniha s názvom Hlučná samota mapuje rok po roku a deň po dni Hrabalov život a vydal ju súčasný držiteľ autorských práv na spisovateľovo dielo, nakladateľstvo Mladá fronta. Je to skutočne výpravná pocta po všetkých stránkach. Autori, literárni vedci Petr Kotyk, Svetlana Kotyková a Tomáš Pavlíček, si dali obrovskú prácu a odhaľovali každý detail Hrabalovho života. Kniha je vlastne akýmsi kalendáriom, v ktorom sa dočítame nielen o udalostiach, ktoré sa Hrabala týkajú priamo, ale aj o tých širších, ktoré ovplyvnili jeho život alebo dielo. Všetko je navyše veľmi starostlivo zdokumentované bohatým poznámkovým aparátom. Rovnako podstatnú, ak nie podstatnejšou zložkou knihy sú popri texte tiež fotografie. Čitateľ si môže prehliadnuť mnohé z reálnych osobností, ktoré sa neskôr stali postavami Hrabalových kníh, poťažmo podľa nich natočených filmov, ako je napríklad mamička, otecko a preslávený strýc Pepin. Mimoriadne zaujímavé z dnešného hľadiska sú aj dobre čitateľné pretlače dokumentov, napríklad nakladateľských zmlúv, rukopisov s cenzurnými zásahmi alebo lektorských posudkov Hrabalových kníh.
Druhá kniha sa volá Via Hrabal a je k tej predchádzajúcej akýmsi protipólom. Pod editorským dohľadom Tomáša Mazala na spisovateľa pre nakladateľstvo Novela bohemica spomína bezmála päťdesiatka kultúrnych osobností nielen od nás, ale aj zo sveta. Via Hrabal je okrem zborníku k pocte spisovateľa zo strany jeho obdivovateľov a priateľov tiež zaujímavou vzorkou osobností, hoci väčšinu z nich v takejto knihe možno očakávať. Bez spomienok ľudí, ako je filmový režisér Jiří Menzel, divadelník Ivo Krobot alebo spolustolovníci "od Tygra" František Dvořák, Ivan Kott či Vlastimil Třešňák, si snáď takýto projekt ani nemožno predstaviť. Zaujímavé, hoci nenapísané priamo pre Via Hrabal sú spomienky spisovatelových konkurentov na českom literárnom Olympe - Milana Kunderu a Josefa Škvoreckého. Tiež Via Hrabal je bohato ilustrovaná a dokumentárne zábery sú doplnené umeleckými reprodukciami diel Hrabalových priateľov, napríklad mnohými grafikami Vladimíra Boudníka či kolážami Jiřího Kolářa.
O vzťahu k autorovi hovorí aj najrešpektovanejší český autor dneška Jáchym Topol - tu.
A tiež dokumentarista Oliver Malina Morgenstern, známy napríklad predvlaňajším portrétom Ivana M. Jirousa Rok bez Magora alebo filmom o Trutnovského rockovom festivale Český Woodstock o Hrabalovi nakrútil film. Viac tu.
Václav Neckář a režisér Jiří Menzel pri nakrúcaní filmu Skřivánci na niti. Podľa Hrabalových diel vzniklo niekoľko filmov a obľúbených filmových postáv. Ktorú hrabalovskú postavu máte najradšej vy? Pozrite sa, ako hlasovali Česi.
Spomína tiež dedinka Polná. Hrabal žil s rodičmi v pivovare
V Polnej prežil spisovateľ kus pivovarského detstva. V sobotu tam preto odhalia pamätnú dosku pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Vychádza aj nová knižka Milana Šupu. Autor v nej podrobne opisuje Hrabalovo spojenie s Polnou.
Hrabalovvi s malým Bohumilom sa nasťahovali do malej miestnosti v dome miestneho pekára a organistu Antonína Marasa v Poděbradovej ulici 80. Koncom roka 1917 získali služobný byt v priestoroch pivovaru oproti škole na Komenského ulici s oknami do dvora. K tomuto bytu sa spisovateľ neskôr často vracal. Vraj v ňom bolo stále prítmie. A Hrabal pritom tak miloval slnko. Toto obdobie neskôr výrazne premietol do svojich medzinárodne úspešných knižiek. A to v rôznych premenách. V čase, keď Hrabal ako dieťa prišiel do Polnej, bežal život v tieni bojov prvej svetovej vojny. V meste sa prvé rodiny dozvedali, že ich príbuzní padli na frontoch. Bolo málo jedla. Ženy, starší ľudia a deti museli pri práci nahrádzať mužov, ktorí narukovali. V polenskom pivovare dokonca boli nútení vydať kotol, pretože sa zabavovali vzácnejšie kovy.
Priama vojna sa ale Polnej vyhla. Spisovateľ preto mohol neskôr konštatovať, že vojnu spoznal len vo forme front na chleba a múku, biedy a skľúčenosti. Do vojny museli ísť aj zamestnanci pivovaru. Varilo sa vtedy štátom obmedzené množstvo piva, ktorému sa v rokoch 1915 a 1916 hovorilo "vojnový březňák." "Ten by spisovateľovi Hrabalovi určite nebol po chuti," odhaduje Milan Šup, autor novej knižky Bohumil Hrabal a Polná. Zozbieral mnoho textov, v ktorých Hrabal mesto spomínal. V knižke je aj záznam rozhovoru pred dvadsiatimi rokmi. Spisovateľ vtedy prijal doma v Kersku medzi svojimi mačkami návštevu z Polnej. Šupovi sa podarilo zhromaždiť okrem iného aj úryvky z Hrabalových textov, ktoré sa týkajú Polnej.
V knižke je napríklad úsmevný opis svadby Hrabalových rodičov, Maryšky a Francina, ktorých úlohy vo filme Postřižiny zahrali Magda Vášáryová a Jiří Schmitzer. Brali sa vo februári roku 1916 v polenskom dekanskom chráme Nanebovzatia Panny Márie. Ženíchovi sa vraj tak chveli prsty pri navliekaní prstienku, že mu krúžok vypadol a kamsi sa zakotúľal. Svadobčania i s kňazom najskôr v predklone a potom aj po štyroch hľadali stratenú cennosť. Nakoniec našiel krúžok miništrant pod kazateľnicou. Pritom celá svadba hľadala na druhej strane chrámu. "A ja som sa vtedy smiala, stála som a smiala sa...," citoval Hrabal nevestu v Postřižinách.
Spisovateľ mal pred dvadsiatimi rokmi v Kersku návštevu z Polnej. Bolo to pri príležitosti jeho osemdesiatin. Prišli za ním Václav Fišar a Jan Prchal, ktorý novú knižku o Hrabalovi editoval a je v súčasnosti konateľom Klubu Za historickou Polnou. Ceste oboch mužov neprialo v marci roku 1994 počasie. Fúkal vietor, pršalo. Keď dorazili na miesto, poprosili druhého najviac prekladaného českého autora o spomienky na Polnú. Hrabal popisoval, že bol v okolí pivovaru niečo ako obecné dieťa. Chodil na svadby i pohreby. A na Polnú nezabúdal. "Dokonca sa pamätám, že ako obchodný cestujúci som sa tam aj ubytoval. Asi v roku 1947 na námestí U culkov," opísal spisovateľ obklopený svojimi milovanými mačkami. Potom podpísal niekoľko knižiek a rozlúčil sa slovami: "Pozdravte Polnú, ahoj, chalani, ahoj!"
Bohumil Hrabal sa vracal do Polnej po druhej svetovej vojne viackrát. Zrejme naposledy zavítal do miest svojho detstva k pivovaru v roku 1976. Bohužiaľ, občania, ktorých poznal, v tej dobe už nežili ... Na zajtrajšie slávnostné odhalenie dosky príde aj Hrabalov priateľ a autor jeho životopisu Tomáš Mazal. Na doske bude nápis: V tomto pivovare žil so svojimi rodičmi v rokoch 1916 - 1919 český spisovateľ Bohumil Hrabal (* 28. 3. 1914 - +3. 2. 1997).
Prejdite sa po miestach, kde sa Hrabal nechať "ušpiniť životom" a na záver si urobte o spisovateľovi kvíz, ako dobre ho poznáte.
Snímky: Mladá fronta, Milan Jakovič, Tomáš Mazal, Ivan Vlach
Pripravené v spolupráci s ihned.cz a idnes.cz