V desiatkach krajín už sa hrá, u nás ide film Exodus: Bohovia a králi do kín na prvý sviatok vianočný. Ale s kresťanskou tradíciou sa príliš nezdržiava, stačí mu súboj dvoch obrov a Boh ako strojca dávnych digitálnych efektov. Panoramatické celky egyptských stavieb striedajú veľké detaily slziacich očí či hovoriacich hláv. To je všetko, celá rozprávačská zásobáreň kedysi uctievaného režiséra Ridleyho Scotta, tvorcu oscarového Gladiátora, ako ju predvádza v biblickom príbehu Exodus: Bohovia a králi.
Avšak - fanúšikovia nech prepáčia - už Gladiátor bol silne nadhodnotený a z výpravných dobových fresiek si režisér urobil trvalú šablónu. Otrok v aréne, rytier z Kráľovstva nebeského, Robin Hood alebo teraz Mojžiš, ktorý vyvedie svoj židovský národ z otroctva; podľa Scotta v podstate kus ako kus. Za chrbtom všeľudového vodcu oslobodzovacieho boja sa menia iba kulisy. A triky, samozrejme. Lenže čím mohutnejšie vyzerajú, tým umelejšie pôsobia v súčasnej dobe už konfekčné tiesňavy, púšte, bitky, živelné pohromy, naklonované davy, skrátka trojrozmerné obrázkové leporelá bez autorského rukopisu.
Navyše Exodus trpí velikánstvom aj čo sa týka rozsahu, takže než sa dotacká ku scénam efektnejším, produkuje únavný kronikársky popis. Legenda o Mojžišovi, židovskom nájdenom vychovanom na faraónovom dvore spoločne s následníkom trónu, ktorý sa potom postaví proti exodu a privolá tak na svoju zem Boží hnev v podobe desiatich rán egyptských, je dostatočne známa. Napriek tomu ju režisér opisuje krok za krokom vrátane pohrebu faraóna Setiho, s ktorým mizne zo scény jediný zaujímavý herec John Turturro, korunovácie jeho syna a Mojžišovho odchodu - len lúčenie s blízkymi trvá snáď päť minút. Ďalšie dlhé minúty ukrajuje hrdinova osamelá púť piesočnou búrkou, stretnutie s budúcou manželkou, svadba, výchova syna - keď sa zhruba po hodine Mojžišovi konečne zjaví Boh. Čo je okamih, ku ktorému sa vždy viaže veľa zvedavosti, a dopadol mierne povedané rozpačito; ako by starozákonný príbeh stretol fantasy pre deti.
Nastáva druhé lúčenie, druhá trudná cesta a po návrate do Egypta rebélia natočená cez hollywoodsky kopirák, od výzbroje cez výcvik po partizánsku vojnu. Typické je, že viera ide bokom, vzbura má čisto sociálne motívy. Ale až s príchodom desiatich rán egyptských sa ukáže, prečo Scott vôbec Exodus točil: vodu premení na krv s krokodílmi, vyžíva sa v odpudivosti vredov, múch, žiab, kobyliek - aj keď s podobnou háveďou sa už dávno popasovali filmy typu Múmia; má slabosť pre postavy v plameňoch aj masakry všeobecne. Vrava, vrava a zase vrava; to je Scottovo zaklínadlo. Avšak na vrcholné číslo sa stále čaká - totiž na okamih, kedy sa more rozostúpi pred Židmi utekajúcimi do zeme zasľúbenej a znova sa zavrie nad ich egyptskými prenasledovateľmi.
Scott si pridá ešte jednu "gladiátorskú" jazdu, než ide do finále, ktoré proti vžitým predstavám trochu pozmenil. Povedzme, že kombinuje vylodenie Spojencov v Normandii s obrou počítačovou vlnou z katastrofickej snímky 2012. Ovšem potopu si tento rok v kine doprial aj Mojžišov kolega na arche.
Vlastne obe snímky, Noe aj Exodus, vyjdú narovnako. Osvetovo za ne urobí rovnakú službu medzinárodný televízny projekt Biblické príbehy a filmársku fantáziu si na Mojžišovom osude vyskúšal animovaný Princ egyptský už pred šestnástimi rokmi - príťažlivejšie.
idnes.cz
StoryEditor