Uplynuli dva roky odvtedy čo bol, dnes už bývalý, trnavský arcibiskup Robert Bezák na trenčianskej Pohode a nestretlo sa to s porozumením jeho nadriadených. Uplynul rok od toho, čo bol odvolaný a otázka "prečo" stále trápi jeho, veriacich aj jeho podporovateľov z cirkvi.
A práve dnes vystúpil na Pohode opäť. V programe však bola diskusia so Štefanom Hríbom označená ako "prekvapenie", báli sa totiž, že ak by to bolo známe dopredu, mohli by mu to nejakým spôsobom zakázať. O to viac, keď to pár minút pred 12 hodinou vyšlo najavo, to ľudia prijali a hrnuli sa do pripraveného stanu s kapacitou asi 2000 miest.
Debata akoby s "rockovou star" ako to vystihol riaditeľ festivalu Michal Kaščák, pretože ľudia mu nadšene tlieskali, aj keď ešte ani v stane nebol, si prišli pozrieť aj Iveta Radičová, Richard Rybníček či Karel Schwarzenberg. Hodinové rozprávanie o Bezákovi ako arcibiskupovi, mladom kňazovi či len "obyčajnom" Robertovi prijali ľudia v preplnenom stane s nadšením. A na záver až s dojatím.
Štefan Hríb začal svoju debatu otázkou pre Roberta Bezáka: čo je peklo? Spomenul, že keď sa ho to pýtal naposledy, odpovedal mu, že peklo je nedostatok, neschopnosť lásky. "Všade je aj peklo, aj nebo, aj u nás na zemi. Jeden môj priateľ mi raz rozprával jeden príbeh o vrátnikovi z mníšskeho rádu, ktorý hovoril: Z každého miesta na zemi je rovnako ďaleko do pekla aj do neba, teda peklo môže byť všade," odpovedal Bezák dnes.
"Keď som ako 18-19ročný vstúpil do tohto prostredia, videl som to ako svoje vlastné prostredie, preto som aj chcel, aby bolo pekné. Ale aj keď chcete dobre, určite narazíte na to, že vás všetci nemusia. Je možno naivné ísť do mnohých vecí s radosťou a potešením, za posledný rok sa to rozsypalo. Doteraz ma krivdy a neprávosti nejako obchádzali a teraz to prebehlo cez moj vlastný život," spomínal na posledný rok, ktorý bol pre neho po odvolaní veľmi ťažký.
Hríb pripomenul, že dnes ešte veľa ľudí vlastne nepoyná pravý dôvod jeho odvolania a chcel počuť názor Bezáka aj takto s odstupom času. "Uvedomoval som si od začiatku, že s funkciou sa mi aj život bežného Roberta zmení, že sa vtesná do nejakého poriadku a harmonogramu. Teraz je to o to ťažšie, už sa bojím si kúpiť aj pivičko, lebo povedia, že Bezák pije."
Zároveň však s hrdosťou pripomína, že to, že sa stal arcibiskupom, mu nemôže už nikto zobrať. To, že ho do tejto funkcie menovali, ho prekvapilo, ale prijal to s radoaťou. "Mnohí na to miesto mali zálusk, už si určite kupovali aj červené oblečenie, a dnes sa už dá kúpiť červené hocičo, aj trenky (smiech). A zrazu menovali mňa. Mal som 49 rokov, čo je veľmi málo a mňa majú stále za mladého, čo je milé. V biskupskom úrade je však muž až do veku 75 rokov, a to vyráža dych, preto mnohí tí, čo mali nakúpené tie červené veci, boli smutní. Smejete sa áno, ale je to v spoločnosti tak, nech sa na mňa nehnevá nikto."
Podľa svojich slov si začal veľmi skoro po vymenovaní uvedomovať, že neche preberať veci od svojho prechodcu. "Mnohé veci som nechcel akceptovať. Začal som narážať na niektoré línie, materiálne, finánčné zmluvné, ak mi príde šek na vysokú sumu, ozvem sa. Nikomu by nechýbal, nikto sa k nemu nehlásil, ale ja som sa ozval. A to sa im nepáčilo. Rovnako ako to, že som bol na Pohode, v Lampe, že sa chodím bicyklovať, že chodím do telocvične. Dnes sa tam radšej už ani nesprchujem. A pred časom som bol na koncerte Paula McCartneyho vo Viedni, určite sa hneď povedia, to bol drahý lístok, ale prezradím, kupil mi ho brat. No mám to tu rád, cítim sa slobodne," priznal sa pred plným hľadiskom.
Debata plynula vo veľmi príjemnom a slobodnom duchu, v jednom momente však prišiel nečakaný okamih. Mnohých prekvapilo ako roymýšľa Bezák nad svojou budúcnosťou. "Fakt, že bol do Trnavy menovaný nový arcibiskup mi dáva za pravdu, že moja kauza je kdesi bokom. Ja som bol 2.júla odvolaný, on, môj pomocný biskup, bol 2. júla menovaný, to mi príde ako uzatvorenie kruhu. Tak keď to čítam z tejto strany, neviem či tam hore niečo prišlo. Budem pietistický, možno to nie je o ľuďoch, ale ja som aj biskup, ktorý patrí Kristovi. Niekedy sa až bojím, pýtam sa Krista, lebo nevidím žiadne iné riešenie. Ale keď mám povedať, aké riešenie by malo byť, tak asi odídem do cudziny. Aj keď ma majú ľudia radi, Slovensko sa pre mňa rovine zatvára. Nechcel som, ale dá sa žiť aj inde, už mi aj písali priatelia z jednej krajiny, aby som prišiel, že budem môcť fungovať ako potrebujem. Jes mutné byť disident, ale nemôžem žiť z toho, že ľudia mi zatlieskajú, to nie je môj život. Môj život je mandát, ktorý chcem mať a keď ho inde budem mať, tak za ním pôjdem."
Nakoniec prišiel na pódium Anton Srholec, ktorý sa spolu s ľuďmi za Bezáka pomodlil.
Snímky: Pohoda/ Katarína Acélová