Píšu sa päťdesiate roky a na osamelom panskom sídle vo Francúzsku sa schyľuje k rodinnej oslave vianočných sviatkov. Oslava sa však nekoná, pretože milovaného otca a pána domu niekto zavraždil. Jeho mŕtve telo s nožom zapichnutým v chrbte našla slúžka. Situácia je veľmi delikátna: niekto prestrihol telefónnu šnúru, auto sa záhadným spôsobom zo dňa na deň pokazilo, vstupná brána je tiež zamknutá, a zatiaľ čo v dome panuje dusivá atmosféra podozierania, vonku pokojne sneží. Ale, kto je vlastne vrahom? Manželka, švagriná alebo lakomá svokra? Do úvahy pripadá aj niektorá z dvoch mladých dcér a taktiež dve slúžky, pričom je jasné, že vrahom mohla byť len niektorá z prítomných ôsmich žien.
Režisérom detektívnej komédie Osem žien (film vznikol na námet divadelnej hry zo 60. rokov s rovnomenným názvom, ktorú napísal Robert Thomas) je Francois Ozon, ktorý diváka zblízka zoznámi s potenciálnymi ôsmimi vrahyňami. Prvou z nich je Gabi (Catherine Deneuveová) -- vždy krásna a zlatom ovešaná pani domu, elegantná a naparfumovaná noblesná matka, ktorá si obzvlášť potrpí na komfort. Avšak pri výchove svojich dcér sa nikdy priveľmi neprepínala a o láske k manželovi sa tu tiež nedá hovoriť. Druhou podozrivou v poradí je jej hypochondrická, ale najmä hysterická a jedovatá sestra Augustine (Isabelle Huppertová), tiež stará panna trpiaca záchvatmi zúrivosti. Podozrivou číslo tri je zas švagriná Pierrete (Fanny Ardantová). Je to "bývalá exotická tanečnica" so zvodnými krivkami a erotickým, avšak vždy mierne sarkastickým úsmevom, ktorým si od všetkého a od všetkých drží diskrétny odstup. Na zozname podozrivých je aj staršia dcéra Suzon (Virginie Ledoyenová). Je pekná, svieža a šarmantná (a neskôr sa zistí, že aj trochu tehotná), študuje v Anglicku. Mladšia sestra Catherine po nociach číta detektívky, podozrivá je aj stará mama, ktorá, ako vysvitne, svoju invaliditu iba predstiera. Sociálnu štruktúru domu zámožnej rodiny dopĺňa stará korpulentná vychovávateľka Chanelová a krásna mladá komorná Louise (Emmanuelle Béartová).
A tak sa panské sídlo v zasneženej krajine stáva uzavretým a od vonkajšieho sveta izolovaným mikrokozmom, v ktorom sú aktérky vystavené intrigám, podozieraniu a rivalite. Rodinné sídlo sa stáva akousi divadelnou scénou odhaľovania tajomstiev (aj tajomstiev ženskej duše) a rodinných príbehov. Osem žien je taktiež, a predovšetkým, pasiou pre oči diváka. Je dielom postaveným na dôraze osvetlenia (má zvýrazniť krásu herečiek), na farbách (počínajúc výberom látok kostýmov, ktoré zvýrazňujú jedinečný charakter postáv, končiac interiérom, s vedomým dôrazom na umelosť dekorácií), detailným výberom nábytku, tapetami, farbou pohovky či koberca. Režisérovi išlo predovšetkým o vytvorenie ilúzie -- izolácie ôsmich žien na jednom mieste, takže od divadelného predstavenia sa tento film odlišuje azda iba padajúcim snehom za oknami. Rôzne humorné scény sa prelínajú s hudobnými vsuvkami. "Sú integrálnou časťou príbehu a každá z nich je vlastne kabaretným číslom. Ich vymedzenie je určované pohybom každej z herečiek a odhaľujú charaktery ich postáv," objasňuje choreograf S. Charles. A čo hovorí na svoj "ženský filmový projekt" samotný režisér? "Chcel som posilniť humor, prehĺbiť postavy a pridať komplexnosť a modernosť rivalite a rodinným problémom medzi ôsmimi ženami. Chcel som nakrútiť komédiu, spájajúcu klasický kriminálny triler s intrigami ako od Agathy Christie a uzavretým prostredím, v ktorom je medzi zúčastnenými vrah. Pod týmto povrchom som však chcel dodať ľahký a zábavný prvok ženskosti, herectva, triedneho boja a rodinných tajomstiev."
Ozonov film Osem žien je nevšedný, miestami však aj uspávajúci, akoby dýchal staroružovou. Potenciálnych divákov treba upozorniť na to, že klasickú detektívku v tomto prípade neuvidia. Namiesto vierohodného trúchlenia nad smrťou blízkej osoby sa tu objavuje nezáväzné pospevovavanie, príznačné pre ľahšie komediálne žánre, veď osem ženských osudov a jedna mužská obeť na jednom filmovom plátne nemôžu ani nič smrteľne vážne vyprodukovať.
StoryEditor