Sága klanu "Sýkoriek". Poznáme mafiánov v Bratislave

SÁGA KLANU „SÝKORIEK“

Príbeh jedného z najnebezpečnejších zločineckých klanov na Slovensku trvá už takmer štvrťstoročie.

Miroslav Sýkora ako jeden z mála zakladateľov slovenskej mafie po roku 1989 bol vysokoškolsky vzdelaný (hoci nedoštudovaný) a nepatril medzi klasických svalnáčov. Veľmi skoro sa však vypracoval na najvyššieho šéfa mafie na Slovensku. Podľa médií ho spolupráca so SIS na tých najšpinavších politických zločinoch tej doby vyniesla tak vysoko, že patril k horúcim kandidátom na kúpu jednej zo štvorice vtedajších bankových inštitúcií na Slovensku.

Píše sa rok 1994. Na politickej scéne sa dostáva na vrchol moci Vladimír Mečiar a v bratislavskom podsvetí Miroslav Sýkora. Až prišiel štvrtok 6. februára 1997, kedy Sýkora napriek svojim zásadám odložil všetku opatrnosť. Osudná schôdzka so smrťou sa odohrala na pravé poludnie na parkovisku pred bratislavským hotelom Holiday Inn na Bajkalskej ulici. Krátko po príchode sa Sýkora s ochrankárom dostali do paľby neznámych útočníkov. Oboch padlých v tejto mafiánskej bitke pochovali o pár dní na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.

Po Sýkorovi sa verejnosti najznámejším členom bandy stal Peter Čongrády, prezývaný Čongy. Na šikmú dráhu sa dostal ako šofér Miroslava Sýkoru. Podľa médií bolo jeho vstupenkou do gangu to, že vynikal v silových športoch, bol reprezentantom v boxe. V policajných zložkách ho považovali za mafiána menšieho kalibru – za podriadeného bojovníka. Ale získal si dôveru šéfa „sýkoriek“ a stal sa jeho pravou rukou, veď mu bol k dispozícii 24 hodín denne. Otváral mu dvere auta a z bezpečnostných dôvodov štartoval ešte predtým, ako sa šéf usadil. Po smrti Sýkoru nastalo mocenské vákuum, keď sa na jeho miesto tlačili dvaja kandidáti – Ladislav „Dlhý“ Bališ a Robert „Kýbel“ Lališ.  Podľa knihy M. Mózera váhy sa priklonili na Lališovu stranu v okamihu, keď mu vyjadril podporu Roháč ako autorita v podsvetí. Svoje iste zohrali aj, ako naznačil Čas.sk, „dobré vzťahy s bývalými príslušníkmi tajnej služby“ a podľa TASR aj kontakty na iných „vplyvných ľudí“.

Lališ sa ako nový šéf „sýkoriek“ stal jedným z najvplyvnejších mužov bratislavského podsvetia. Prezieravo sa utiahol do Čiech, ale príležitostne sa premiestňuje aj do Poľska, kde má zázemie. Čongy vo funkcii pobočníka dozeral na plnenie jeho rozkazov.

Pobočník v akcii

Čongy vyrastal v detskom mestečku Zlatovce pri Trenčíne. Nezabudol na to a pravidelne prispieval na detské domovy. „Bol výborný v matematike. Mal rád zbrane, futbal, autá,“ spomína si na Petra jeho bývalý vychovávateľ z Detského mestečka, podľa ktorého sa Peter dostal na krivé chodníčky kvôli peniazom. Vyštudoval vojenskú vysokú školu v Košiciach, takže mal v tomto k Sýkorovi podstatne bližšie než ostatní hrubokrkí. Hovorilo sa o jeho kontaktoch na politikov aj tajnú službu, čo v prípade vysokopostavených bossov podsvetia neprekvapuje.

Čongy stál v pozadí majetkových šachov okolo televíznej stanice VTV a objavil sa aj pri násilnom obsadzovaní TV Markíza v auguste roku 1998 firmou Gamatex, patriacou Mariánovi Kočnerovi. Išlo o dramatický útok na súkromnú televíznu stanicu v ruskom štýle. Jej vtedajší majiteľ Pavol Rusko ešte deň predtým veľkoryso oslavoval tretie výročie svojho úspešného televízneho podnikania a už na druhý deň utekal aj s rodinou v obave o svoj život do zahraničia. Azyl našiel v moravskom Mikulove... Bol to prelomový volebný rok, v ktorom sa rozhodovalo o páde autoritatívneho mečiarizmu s prepojením na podsvetie. Aj preto opoziční politici a občania išli brániť Markízu vlastnými telami. Rusko sa po krátkom čase vrátil do sídla tejto televízie na čele komanda ukrajinských hrubokrkých chlapíkov, ktorých, ako sám povedal, mu odporučil už spomínaný ukrajinský boss Miškov: „Bol kontaktnou osobou ľudí, ktorých sme požiadali o pomoc v čase, keď bolo treba v kauze Markíza vylúčiť silové riešenie konfliktu.“





...Majetok získal Čongrády najmä po Sýkorovej smrti, keď sa stal vplyvným mužom v skupine. Krátko po Žaluďovej smrti sa objavil na mieste činu. Istý čas ovládal aj trnavské podsvetie, ale ekonomickú a majetkovú trestnú činnosť pod jeho vedením páchali aj v Trenčianskom kraji. Jednou z obetí sa stal aj Stanislav K. (1954) z Prešova, ktorý poslúžil ako biely kôň.

Príbeh bieleho koňa

Živnostenskú činnosť Stanislava K. využívali „sýkorky“ na páchanie trestnej činnosti. Nedobrovoľne „docválal“ v júni roku 2003, keď hrozilo, že by mohol vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Preto sa ho rozhodli odstrániť. Z jeho vraždy boli obvinení Peter G. (32) a Stanislav Š. (33) z Novej Dubnice, ktorí patrili k vetve sýkorovcov. „Najskôr bol chudák, potom z neho spravili veľkopodnikateľa,“ uviedol vtedajší 1. policajný viceprezident Jaroslav Spišiak.

Začiatkom júna Peter G. prikázal Romanovi H., ktorý v prípade vystupuje ako svedok, aby so Stanislavom K. strávil zvyšok dňa, zobral ho na pivo a dal mu doň dvojitú dávku Rohypnolu. Roman H. našiel 11. júna 2003 Stanislava K. v reštaurácii Filagor v Dubnici nad Váhom. Večer mu v reštaurácii Conti motorest v Trenčianskej Teplej objednal pivo. Po odchode Stanislava K. na toaletu mu primiešal do piva dvojitú dávku Rohypnolu. Stanislav po nasadnutí do auta zaspal a Roman ho odviezol na čerpaciu stanicu pri vjazde do Novej Dubnice. Tam sa stretol s Petrom G. a Stanislavom Š. – tí odviezli spiaceho Stanislava K. do Hornej Súče a počas cesty ho usmrtili.

V Hornej Súči v časti Trnávka ich už čakal Marián H. Telo Stanislava K. vyložili z auta a Peter G. prikázal Mariánovi H., aby sa tela zbavil, lebo bude mať problémy aj on. Marián H. naložil telo do svojho auta a odviezol ho na odľahlé miesto v poľovnom revíri Čerešienky. Zavraždeného vyzliekol a v lesnom poraste zakopal v plytkej jame dolu tvárou. Jasné varovanie iným. Pozostatky boli objavené 15. júna 2006.





Opäť stará pesnička

Čongrády bol vraj blízkym priateľom riaditeľa kontrarozviedky SIS a bývalého novinára Petra Tótha a poznal sa aj s bývalými príslušníkmi Lexovej SIS. Je to tým zaujímavejšie, že Tóth ako redaktor SME odhaľoval práve nekalé praktiky SIS a mafia sa mu vyhrážala...

Čongrádyho kraľovanie trvalo sedem rokov. Dňa 9. septembra 2004 krátko po 10.30 práve nastupoval do svojho opancierovaného mercedesu pred obľúbenou pizzeriou na Pečnianskej ulici v bratislavskej Petržalke, keď naňho spustili paľbu dvaja útočníci. Pri streľbe bol zranený do stehna aj jeho ochrankár Marek I. Tváre vrahov si vraj nezapamätal. Čongrádymu – v priamom prenose priemyselných kamier z blízkej benzínky – dávkou zo samopalu odstrelili kus hlavy. Posledný s kým telefonoval bol jeho najbližší podriadený v klane „sýkoriek“ Ladislav Bališ, s ktorým sa mal v danej pizzerii stretnúť. Tento mafián, prezývaný Dlhý Laco, po Čongyho smrti postúpil v hierarchii bandy na jeho miesto. To bola už tretia poprava v podsvetí (po Holubovi a Havasim), pri ktorej Bališ nepriamo asistoval. Na miesto činu prišla chvíľu po vražde aj Čongyho uplakaná manželka v sprievode jeho brata.

Po strelcoch maskovaných kuklami ostala len biela dodávka Škoda Felicia pick-up s ukradnutými brnianskymi evidenčnými číslami. Na zadných sedadlách sa našli dva samopaly a dve pištole. Auto bolo podpálené a stálo v smere na Lamač, sídlo gangu piťovcov, podobne ako v prípade likvidácie inej významnej „sýkorky“ Havasiho. Podľa Jaroslava Spišiaka sa však o príprave tejto vraždy hovorilo už dva roky. V televíznej relácii povedal: „Ak sa raz podsvetie rozhodne, že niekoho ,dá dolu‘, nepomôže mu žiadna ochranka. A vždy sa vie, kto to má byť.“ Po takmer ôsmich rokoch polícia obvinila z jeho vraždy päť osôb, ale detaily odmietla zverejniť. Prípad dozoruje prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry.

Krátko po Čongrádyho poprave, ako je zvykom, prišli obzrieť miesto činu viacerí svalovci v luxusných autách. Medzi nimi boli hlavne ďalšie „sýkorky“. Na jeho pohreb do mestskej časti Ružinov neprišli politické celebrity, ale zjavil sa tam obdivovateľ Vladimíra Mečiara, spevák skupiny Elán Jožo Ráž. Novinárom povedal: „S Čongym som tri roky boxoval. Nebol to špatný chlapec.“ Takto vznikajú legendy o dobrých mafiánoch. Rážov hit Voda, čo ma drží nad vodou si z nahrávky vypočuli približne tri stovky smútočných hostí. Hudobný podmaz tvoril rachot motorov policajného vrtuľníka, ktorý krúžil nad cintorínom. Na miesto bossa prišiel iný...

Pokračovanie budúcu sobotu na: