Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
01.02.2015, 15:00

Britský homosexuál prelomil šifru Nemcov. Odsúdili ho

Alan Turing sa zaslúžil o prelomenie nemeckej vojnovej šifry aj vedecký základ počítačov, bol súdený za homosexualitu a až predvlani, skoro šesťdesiat rokov po svojej smrti, dostal milosť od britskej kráľovnej. Jeho príbeh už vstúpil do kín vo filme Kód Enigmy. Stačia už mená Benedict Cumberbatch a Keira Knightley, aby priviedli zástupy fanúšičiek i ctiteľov. Lenže Kód Enigmy nie je čisto herecký film, hoci z ôsmich oscarových nominácií dve patria práve jeho hviezdam. Hlavné kúzlo mu však dáva pojem, ktorý spomína originálny názov The Imitation Game - teda hra.


Pravda o Enigme:
Aký bol skutočný príbeh tohto šifrovacieho stroja, ktorý nacisti používali pre komunikáciu? Briti, Francúzi a Poliaci už pred začiatkom vojny pracovali na prelomení šifry. Boli úspešní, ale aby tento fakt utajili, museli bohužiaľ umierať aj civilisti. Enigma bol automatický stroj na šifrovanie a dešifrovanie správ. Vyzeral ako písací stroj, tiež sa na ňom tak písalo. Avšak miesto čitateľných viet z neho vychádzali skupiny nezrozumiteľných písmen a čísel. Vnútri totiž boli tri vzájomne prepojené valce nastavené podľa zvoleného kľúča, ktoré sa otáčali. Neskôr pridávali ďalšie, najzložitejšia aparatúra ich mala osem. Šifranti mohli stroj nastaviť zakaždým iným spôsobom, takže sa vlastne šifry nikdy dvakrát nezopakovali. Každý znak mohol byť zapísaný v 150 trilionóch možných kombináciách, záležalo na postavení rotorov a ďalších drobnostiach. Zašifrovanú správu mohol na druhej strane prečítať len ten, kto poznal použitý kľúč. Preto považovali Nemci tento stroj za absolútne nerozluštiteľný.

O tom, že na objednávku vyvíjajú v Nemecku nový šifrovací systém zvaný Enigma, sa dozvedel rezident britskej výzvednej služby MI 6 v Berlíne, päťdesiatpäťročný major Francis Foley v roku 1939. V júni hlásil šéf pražskej filiálky päťdesiatštyriročný major Harold Gibson do Londýna, že sa práve vrátil z Poľska a tam utiekol inžinier Richard Lewinski (krycie meno), ktorý v Nemecku na Enigme pracoval. Ako poľský Žid nenávidel Hitlera. Dokáže vraj nakresliť onen stroj naspamäť a pomôcť pri výrobe jeho repliky. Chce za to maličkosť - desať tisíc libier a pomoc pri vysťahovaní svojej rodiny do Paríža. Nový riaditeľ MI 6 Steward Menzies poslal do Poľska, s ktorým Briti pracovali proti Sovietskemu zväzu, odborníkov - známeho kryptológa Alfreda Dilwyna Knoxa a vynikajúceho matematika Alana Mathisona Turinga.

VIAC o téme a o tom, že Briti obetovali celé mesto, aby neprezradili, že nakoniec prelomili kód, nájdete TU.






Životopis potrebuje hru ako soľ, aby sa nezmenil na oslavnú kroniku, a tím skúšajúci prísť na kĺb nemeckému šifrovaciemu stroju Enigma sa hrá naozaj skvele - hoci aj počas vojny je to hra o čas a životy. Druhou nutnosťou životopisu je hrdina ľudsky "zašpinený", nie mramorovo bezchybný. Čo filmový Turing bohato spĺňa, dokonca by sa dalo povedať, že ho tvorcovia modelovali podľa Sheldona z kultovej Teórie veľkého tresku. Neznesiteľný génius, dokonale protivný, neskutočne šikovný, teda prezieravý voči všetkým, ktorých nepresnosti opravuje o to zábavnejšie, o čo menej vtipy svojho okolia chápe. A samozrejme tiež asociál, ktorého prevýchova pre tímovú prácu prináša ďalšiu dávku inteligentného britského smiechu, ktorý očakávateľnej, hoci úctyhodnej snímke pridáva body aj v iných ohľadoch, počnúc zmienkou Churchilla a končiac lovom inteligentných hláv medzi krížovkármi. Nie náhodou tu zaznie, že nacizmus porazili krížovky.

Paradoxne vojna - nálety, kryty, trosky - sú vo filme vlastne navyše, čisto v duchu povinnej ilustrácie. To kľúčové, napínavé a vzrušujúce chlapčenské dobrodružstvo sa odohráva okolo obrieho stroja ako z filmov Karla Zemana, z ktorého hrkajúcich koliesok má vypadnúť zbraň čiže šifra.

V partii džentlmenov s vysokým IQ, ktorí desia jasnými prepočtami nekonečných možností, sa aj laik cíti najlepšie. Precíti s nimi dokonca neľudskú, hoci logickú úvahu, prečo je možné prečítaný kód využiť na zníženie vlastných vojnových strát len "štatisticky" - to je jeden z najsilnejších motívov. Avšak všetko, čo príde potom, teda "prípad Turing: špión, či homosexuál?", už prvotnú naliehavosť stráca, blíži sa štandardnému osudu zneuznanej obete dobovej morálky, ktorého odsúdia.

Mirka Spáčilová, idnes.cz

Ticketportal.sk