22.01.2016, 13:38

Picasso sa spojil so Slovákom a Maďarom

V Pálfyho paláci Galérie mesta Bratislavyje medzinárodná výstava obrazov z tvorby troch výtvarníkov Lajosa Szalaya, Kolomana Sokola a Pabla Picassa.

Picasso sa spojil so Slovákom a Maďarom
Expozícia v jedenástich miestnostiach je prehliadkou ich reprezentatívnej tvorby. Okrem obrazov má Picasso osem keramických tanierových objektov s názvom Býčie zápasy. Všetky obrazy sú prevažne s figuratívnou tematikou. Sú to drevoryty, perokresba, lept, tempera, gvaš, litografia, akvarel alebo sú vytvorené kombinovanou či inou výtvarnou technikou.

"Je to výnimočná výstava dvoch stredoeurópskych umelcov s velikánom 20. storočia, aby sme ukázali, že tu boli autori, ktorí spĺňali najvyššie európske kritéria. Hľadali novú formu aj obsah v dielach a prinášali nové výtvarné vízie. Je to náročný projekt, prvý spoločný, ktorý po našej premiére bude v Budapešti a iných mestách," na uviedol dnešnej tlačovej konferencii kurátor výstavy za slovenskú časť a riaditeľ GMB Ivan Jančár.

Podľa neho je až zvláštne, koľko styčných bodov môžeme nájsť medzi dielami Szalaya a Sokola, ktorí sa pravdepodobne nikdy nestretli a svoju tvorbu zrejme ani nepoznali. Zachytávali tep doby, citlivo reagovali na aktuálnu sociálnu situáciu, bytostne sa ich dotýkali utlačovaní a ubiedení ľudia. Boli brilantnými až renesančne vybavenými kresliarmi a bytostnými figuralistami. Ich témy sú rodina, ženské akty, kone, býky, erotické motívy, vzťahy medzi ľuďmi. Pri hľadaní ideálu krásy sa u nich spája telesná krása s duševnou. Blízke sú im biblické témy, u oboch nachádzame motívy Dona Quijota ako symbolu márneho boja s veternými mlynmi. Ovplyvnili viacero generácií umelcov v krajinách, kde pôsobili a ich tvorba presahuje teritóriá rodných krajín.

Aj historička umenia Lilla Szabó z Národnej galérii v Budapešti potvrdila veľa spoločného v živote a tvorbe výnimočného predstaviteľa maďarskej kresby Lajosa Szalaya (1909–1995) a veľkej postavy slovenskej grafiky Kolomana Sokola (1902–2003). Okrem toho, že obaja emigrovali do Ameriky ich tvorba vychádza z rovnakého geografického a duchovného prostredia, pričom osudy oboch umelcov ukrývajú až šokujúcu paralelu. Výstava sa snaží odkryť osudy, zmýšľanie, príbuzné umelecké názory tiež štylistické a tematické podobnosti, no zároveň špecifické odlišnosti ich tvorby, a to všetko v medzinárodnom kontexte. "Obaja pracovali určitý čas v Paríži a v rozhovoroch sa vyjadrovali k Picassovi. Keď mal Sokol v roku 2005 výstavu v Národnej galérii v Budapešti, napadlo ma urobiť spoločnú výstavu týchto troch velikánov," pripomenula maďarská kurátorka. Zároveň sa priznala, že výstavy Sokola a Picassa videla v Bratislave.

Podľa Jančára tvorba Kolomana Sokola a Lajosa Szalaya mala viacero spoločného aj s umeleckým gigantom Pablom Picassom (1881-1973). Jeho kubizmus Sokola ani Szalaya neovplyvnil, boli to skôr hraničiace otázky života a smrti, odcudzenosti a lásky, ktoré ich všetkých spájali. "Spoločná výstava ich diel bola príliš lákavá, aby sme túto možnosť nevyužili a nepoukázali na skutočnosť, že aj mimo hlavných centier umenia sa môžu objavovať výnimočne zaujímavé umelecké solitéry, akými boli nesporne Koloman Sokol a Lajos Szalay," dodal Jančár. Koloman Sokol emigroval v roku 1948 do Ameriky a už sa na Slovensko nevrátil. Lajos Szalay odišiel do Argentíny a v roku 1988 sa s manželkou vrátil späť do Maďarska.

Na výstave, ktorá potrvá do 13. marca, sa podieľa maďarská nadácia Kovács Gábor Art Foundation, ktoré vlastní zbierku približne 500 diel Lajosa Szalaya.

 


 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.