Hemingwayovi „odzvonili“ už 115 rokov

Americký spisovateľ Ernest Hemingway, laureát Nobelovej ceny za literatúru z roku 1954 sa preslávil dielami ako napríklad Starec a more (jedno zo 100 najlepších literárnych diel 20. storočia), Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu alebo Fiesta. V pondelok 21. júla si pripomíname 115. výročie jeho narodenia.

Jeho slávna novela Starec a more - príbeh kubánskeho rybára Santiaga zápasiaceho o obživu s neúprosným morom je o osude človeka, ktorý sa nikdy nevzdáva. Starému kubánskemu rybárovi sa po dlhšom čase podarí uloviť veľkú rybu, ktorú mu však cestou späť zožerú žraloky a domov za loďou ťahá len jej ohlodanú kostru. Čarovné dielko je poslednou významnou prácou Ernesta Hemingwaya, v ktorej autor vytvoril pozoruhodnú alegóriu, kde starec predstavuje človeka, ryba prírodu a žraloky zlo okolo nás. Za toto dielo dostal v roku 1954 Nobelovu cenu za literatúru. Nebol si ju prevziať, len konštatoval, že ešte žiaden autor, ktorý dostal toto ocenenie, už nenapísal nič, čo by sa dalo čítať...

Ernest Hemingway sa narodil 21. júla 1899 v americkom Oak Parku. Ako novinár veľa cestoval po Európe a Blízkom východe, odkiaľ písal reportáže z bojov prvej svetovej vojny. V Európe pôsobil v americkej jednotke na fronte vo Francúzsku, nejaký čas sa zdržal v Paríži, neskôr, do konca prvej svetovej vojny, slúžil ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na talianskom fronte. Bol účastníkom občianskej vojny v Španielsku, bojoval na strane republikánov, počas druhej svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ.

Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia písal články na obranu nezamestnaných veteránov vojny, po vypuknutí občianskej vojny v Španielsku tam nakrútil dva filmy o vojne. Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrúda Steinová nazvala stratenou generáciou. Práve v Paríži v roku 1923 vyšla jeho prvotina Tri poviedky a desať básní. Po vyjdení ďalšej zbierky drobných próz V našom čase (1925) sa rozhodol vzdať svojho zamestnania novinára a rozhodol sa venovať už len literárnej činnosti. Napísal ďalšie zbierky Muži bez žien (1927) a Víťaz neberie nič (1933). Tituly Zbohom zbraniam (1929) - príbeh lásky zraneného amerického vojaka a mladej anglickej ošetrovateľky - autobiografický román, ako aj Komu zvonia do hrobu (1940) z obdobia španielskej občianskej vojny, patria medzi jeho najlepšie romány.

Od roku 1940 žil Ernest Hemingway na Kube v beznádejnom zápase so starobou. Dobrodružstvo, láska, vzbura, cestovanie a ženy boli základom jeho života. Bol štyrikrát ženatý a ženy pre jeho tvorivosť veľa znamenali. Zomrel 2. júla 1961 v Ketchume v USA niekoľko dní pred svojimi 62. narodeninami. Údajne zomrel na následky pokusu o samovraždu, ku ktorej ho pravdepodobne dohnala depresia, ale rodina svetoznámeho spisovateľa túto verziu poprela. Z jeho pozostalosti vyšli ešte dve knihy: Pohyblivý sviatok (1964) a Ostrovy v prúde (1970).

V roku 2003 sa Ernest Hemingway po 42 rokoch od tragického úmrtia "vrátil" na Kubu. V Havane, kde napísal aj novelu Starec a more, sa objavil v podobe bronzovej sochy v životnej veľkosti sediacej v jeho obľúbenej krčme El Floridita. Kubánci si jeho nedožité narodeniny v roku 2012 pripomenuli megakoktajlom daquiri, ktorý mal 275 litrov a miešali ho v nádobe dva metre vysokej. Vďaka Hemingwayovi a jeho vzťahu k daquiri je El Floridita stále jednou z turistami vyhľadávaných atrakcií starobylého centra kubánskej Havany.