Čo (ne)dala Margaret Thatcherová pop music? (video)

Tento týždeň zomrela jedna z najvýraznejších a najvplyvnejších političiek 20. storočia. Kondolencie sa do Londýna len tak hrnú a všetci známi ľudia sa snažia čo najvystížnejšie vyjadriť, čo pre nich Železná lady znamenala. Umelci sa však, tak ako pred rokmi ani teraz netvária, že by mali Margaret Thatcherovú extra radi. Práve naopak.

Cynickým poznámkam na jej adresu sa mnohí z nich neubránili ani po jej smrti. Spevák Morrisey sa na stránke true-to-you.net do Thatcherovej celkom bez obalu pustil slovami: „Nebola to žiadna silná osoba alebo úžasný vodca. Podľa mňa na obyčajných ľudí jednoducho kašľala a jej namyslenosť a opovrhnutie ľuďmi tlač interpretovala ako silu a odvahu.“ Aj keď je jedným z mála ľudí, ktorý svoj názor prezentuje rovnako po jej smrti, ako počas jej života, zďaleka nebol jediným, koho "inšpirovala" v skladbách.

Aj napriek tomu, že vláda Margaret Thatcherová nebola umeniu príliš naklonená, premiérka pop music svojím spôsobom pomohla. Umelci sa totiž väčšinou nebránia len slovami, ale hlavne hudbou a mobilizáciou svojich fanúšikov proti nenávidenému režimu. Magazín Buzfeed tento týždeň prišiel s najznámejšími piesňami o Margaret Thatcherovej. Prinášame niektoré z nich.


Morrisey: Margaret on the Guillotine

Jednou z najznámejších skladieb popisujúcich smrť bývalej britskej ministerky je z dielne už spomínaného speváka Morriseya. Pieseň Margaret on the Guillotine sa objavila na jeho debute, ktorý je nazvaný príznačne Viva Hate. Vďaka skladbe, ktorá volá po smrti Margaret Thatcherovej, bol spevákov dom podrobený policajnej prehliadke. V roku 1984 o Železnej lady povedal, že „môže byť zničená. V tejto chvíli je to jediný liek pre túto krajinu.“ Po jej smrti sa namiesto kondelencie vyjadril, že bola „terorom bez atómu ľudskosti“ a že „každý pohyb, ktorý urobila bol naplnený negativitou“. Kritika politikov však nie je tomuto Britovi vôbec cudzia. Vo svojich skladbách vystupuje aj proti Georgovi W. Bushovi, Britskej Kráľovskej Rodine, Tonymu Blairovi či Oliverovi Cromwellovi. Nuž, Morrisey má zrejme problémy s uznávaním autorít.





Elvis Costello: Tramp the Dirt Down


Na svoje si v roku 1989 prišiel aj Elvis Costello, britský hudobník, ktorý má na svojom konte niekoľko cien Grammy, uvedenie do Rock and Rollovej siene slávy a magazín Rolling Stone ho zaradil do zoznamu 100 najúžasnejších umelcov všetkých čias. Na dvanásty album - Spike zaradil muzikant aj skladbu Tramp the Dirt Down, kde si uľavil slovami „And when they finally lay you in the ground / I'll stand on your grave and tramp the dirt down.“ (A keď budeš nakoniec ležať v zemi/ budem stáť nad tvojím hrobom a budem dole hádzať hlinu). Na platni s Costellom spolupracoval aj Paul McCartney.





Pink Floyd: The Fletcher Memorial Home


V roku 1983 pocítili potrebu vyjadriť sa k britskej politike aj legendárni Pink Floyd. The Fletcher Memorial Home napísal Roger Waters, spevák kapely, na album The Final Cut. Skladba je o frustrácii z vodcov sveta po druhej svetovej vojne. V piesni Waters spomína lídrov rôznych krajín ako Richarda Nixona, Leonida Brežneva či Ronalda Reagana. „Ladies and gentlemen, please welcome, Reagan and Haig/Mr. Begin and friend, Mrs. Thatcher, and Paisly/"Hello Maggie!" /Mr. Brezhnev and party./Who's the bald chap?/The ghost of McCarthy/The memories of Nixon. /Good-bye!“ (Dámy a páni, vitajte, Reagan a Haig/Pán Begin a priatelia/Pani Thatcherová a Paisly/“Ahoj Maggie“/Pán Brežnev a jeho strana/Kto je plešatý chlap?/Duch McCarthyho/Nixonove spomienky/Dovidenia).

Kapela teda bola frustrovaná nielen zo situácie v Británii, ale aj z celkového smerovania svetovej politiky. Išlo teda o zachytenie istého vytriezvenia, kedy si po búrlivej prvej polovici 20. storočia väčšina ľudí myslela, že sa niečo zmení. Nezmenilo sa však nič.





The English Beat: Stand Down Margaret

Aj keď vydala kapela The English Beat len tri štúdiové albumy, všetky mali u fanúšikov aj u kritikov mimoriadny úspech. Debut I Just Can't Stop It obsahoval okrem singlov ako Tears of a Clown či Mirror in the Bathroom, aj skladbu Stand Down Margaret. „Na konci 70-tych rokov malo Anglicko veľa problémov - vysoká nezamestnanosť, nukleárna hrozba, obavy z konca sveta. A Margaret Thatcherová bola niečo ako posledná veľká nádej bristkého impéria... Ale začala sa správať afektovane, začala mať noblesný prízvuk a sama seba videla ako niekoho z lepšej spoločnosti, aj keď v skutočnosti nikým takým nebola,“ povedal pre portál Songfacts líder kapely Dave Wakeling. Celou skladbou sa nesie hlavne refrén „stand down Margaret, stand down...“ (Daj si pohov Margaret), ako hlavný pocit, ktorý mala kapela veľmi krátko po tom, ako nastúpila Iron Lady do funkcie - v roku 1980.





The Not Sensibles: I'm in Love with Margaret Thatcher


Hviezda kapely pochádzajúcej z Burgley v Anglicku rovnako rýchlo ako vyšla, tak aj zhasla. Aj za tých 15 minút slávy však môže formácia poďakovať jedine Margaret Thatcherovej. Ich druhý singel, ironická skladba I'm in Love with Margaret Thatcher, bola najsvetlejším momentom ich trojročnej kariéry. Za všetko hovorí refrén, ktorý netreba hádam ani prekladať „I'm in love with Margaret Thatcher/I'm in love with Margaret Thatcher/I'm in love ...with Maggie T...“ a samozrejme veľavravná sloha „Oh Margaret Thatcher is so sexy/She's the girl for you and me/I go red when she's on the telly/'Cos I think she fancies me.“ (Oh Margaret Thatcherová je taká sexy/Som zamilovaný do Margaret Thatcherovej/Ona je dievča pre teba a pre mňa/Idem čítať, keď ona pozerá telku/ Pretože si myslím že ma očarila).


Zdroj: nme.com, buzzfeed.com, guardian.com