"Nebudeme preháňať, ak povieme, že Marek Brezovský je možno prvý slovenský umelec, ktorý sa stáva slávnym až po svojej smrti. Je to proces, ktorý začal pár rokov dozadu, no stále trvá," odkazujú návštevníkom kín tvorcovia filmu Hrana o tomto zosnulom umelcovi. Režíroval ho Patrik Lančarič, ktorý sa rovnako podpísal pod scenár spolu s Marošom Šlapetom a Matejom Benešom. Film je pokusom o rekonštrukciu života mladého umelca, ktorý bol síce dramaticky krátky, ale neuveriteľne intenzívny a plodný. "Marek mal akési paralelné svety, v ktorých fungoval, ktoré o sebe navzájom síce vedeli, ale neprelínali sa. On sám ich držal oddelené. Tieto svety boli prirodzenou súčasťou jeho života. Logicky sa teda stali aj prirodzenou súčasťou filmu," dopĺňa Lančarič.
Nový celovečerný dokumentárny film, ktorý do vybraných kín vstupuje zajtra, je svedectvom o krátkom, ale mimoriadne dynamickom živote jedného z najtalentovanejších slovenských hudobných skladateľov novej doby. Hrana s podtitulom 4 filmy o Marekovi Brezovskom chce byť zároveň správou o celej jednej generácii, ktorá dospievala v chaotickom porevolučnom období prvej polovice 90. rokov 20. storočia.
"Tento film je osobný príbeh nášho syna a tí, ktorí ho robili, ho naozaj robili s láskou a dali doň všetko. A tí, ktorí prijali účinkovanie v ňom, aj keď to nebolo jednoduché, to urobili pre Mareka, bez nich by ten príbeh nebol taký pravdivý," uviedla skladateľova mama, textárka Vlasta Brezovská na projekcii, na ktorej nechýbal ani Marekov otec, hudobný skladateľ Ali Brezovský. "Pre nás ako rodičov a rodinu je tento film strašne ťažký a ťažký zostane až dokonca, ale sme vďační za to, že sa natočil," poznamenala Vlasta Brezovská a zvlášť ocenila, že na jej syna nezabudli jeho spolužiaci z bratislavského konzervatória, kamaráti muzikanti, s ktorými hrával a bol s nimi stotožnený. "Milovali jeho muziku. Pochopili, že keď tu všetko tak nečakane zanechal, že oni to musia dokončiť. A dokončili, dopovedali nezištne, akoby to bola samozrejmosť. Ďakujeme za Mareka," dodala Vlasta Brezovská.
"Žili sme a znovu objavili príbeh, o ktorom v podstate ani tí samotní ľudia nevedeli, aký široký je, lebo tie skupiny sa medzi sebou nepoznali," povedal Peter Kelíšek, ktorý natáčanie dokumentu absolvoval ako kameraman, ale aj ako producent. "Hovorí sa, že človek zomiera dvakrát - raz, keď zomrie fyzicky, a druhýkrát, keď sa naňho zabudne. Veríme, že tento film je dôkazom toho, že sa na Mareka nezabudlo a že stále žije," dodáva k snímke Lančarič.
Súčasťou dokumentu je aj krátky animovaný film Tam, kde vládne slnko, ktorý špeciálne pre potreby tohto diela vytvorili slovenskí animátori Patrik Pašš ml. a Peter Budinský. Vo filme zaznejú úryvky z viac ako 33 skladieb Mareka Brezovského. Dokument Hrana/4 filmy o Marekovi Brezovskom, ktorý premiérovo uvádza Febiofest, vytvorila spoločnosť beetle (producent Peter Kelíšek) ako súčasť svojho širšieho projektu venovaného dielu Mareka Brezovského. Trilógiu tvorí 90-minútový záznam bratislavského koncertu Hrana Tour, ktorý minulý rok odvysielala RTVS, čerstvo dokončený celovečerný dokument a už tvorcovia pracujú na tretej časti. Tým bude tzv. Rockument - dokument o koncertnej šnúre Hrana Tour. Všetky tri časti by mali vyjsť koncom tohto roka na DVD ako spoločný balík, čím sa celý projekt zavŕši. Stane sa tak práve v roku 2014, kedy by mal Marek Brezovský štyridsiatku, zároveň v tomto roku uplynie 20 rokov od jeho tragickej smrti.
Marek Brezovský (1974 - 1994) bol slovenský hudobník, skladateľ, klavirista a poslucháč VŠMU v Bratislave. Zomrel ako 20-ročný na predávkovanie heroínom. Keď mal päť rokov, začal s hrou na klavír u Viery Kardošovej na ĽUŠ v Bratislave. V rokoch 1988 - 1992 bol poslucháčom bratislavského konzervatória, kde študoval kompozíciu. Od roku 1993 študoval na VŠMU a pokračoval v štúdiu kompozície u Vladimíra Bokesa. Hudba bola jeho najdôležitejším životným cieľom. Už počas štúdia na konzervatóriu založil Súbor súčasnej hudby, v ktorom sám pôsobil ako klavirista a komponoval klasické hudobné diela. Založil aj skupinu Art M trio, ktorej zostavu tvoril spolu s basgitaristom Marekom Minárikom (neskôr Oskar Rózsa) a hráčom na bicie Michalom Kresťankom. V tomto období vznikli mnohé piesne a diela, ktoré sú sčasti zachytené aj na CD Hrana, na dvojalbume s názvom Chcem byť sám a na CD Chamber Music. Komponoval tiež hudbu k divadelným inscenáciám a mnoho ďalších, ktoré boli odvysielané v rozhlase a televízii.