"Skôr nás učia už od malička, že vždy je nádej, a keď sa nezľakneme prekážok a nevzdáme sa, môžeme dosiahnuť svoj cieľ," vysvetľuje psychológ Ján Kulhánek z Psychoterapia Anjel pre lidovky.cz.
Pôvodne rozprávky ale vôbec určené deťom neboli. Vznikali ako zábavné príbehy, niekedy aj s erotickým podtextom, ktoré si medzi sebou rozprávali dospelí.
Deťom sa rozprávali skôr len krátke veršovanky, ako napríklad O kohútikovi a sliepočke.
"Zmena prišla zo zahraničia. De facto ju v sedemnástom storočí odštartoval Charles Perrault, ktorý francúzske rozprávky zásadne prerozprával a označil ich ako rozprávky, ktoré rozprávajú pestúnky deťom," vysvetľuje Otčenášek z Etnologického ústavu AV ČR.
Vývoj rozprávok od zábavných príbehov pre dospelých k rozprávaniam pre deti vysvetľuje, prečo nie sú klasické rozprávky príliš poučné a prečo je v nich mnoho nezmyslov, ktoré by nikdy nemohli fungovať tak, ako sa v nich píše.
Ako príklad môže poslúžiť rozprávka Hrnček, var! alebo motív z Erbenovej rozprávky Čarovné dary, obrúsok, ktorý sa vie sám rozprestrieť. Taký zázračný obrúsok, ktorý bez práce a zadarmo vyrobí akúkoľvek potravinu, by zrejme chcel každý.