Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.02.2012, 00:00

Pesničková poézia

Na svoju internetovú stránku som začal vešať svoje piesne. Teda piesne, ktorých som jedným z rodičov (okrem skladateľa hudby). Pri tejto príležitosti si robím malú inventúru a zisťujem niektoré prekvapujúce veci.

Daniel Hevier.archív

Texty píšem už dlhé roky, ale aj tak bolo pre mňa šokom číslo položiek – presné sčítanie mojich textov Štatistický úrad zatiaľ neuskutočnil, ale odhady hovoria o poltisíckovke textov. Z nich sa niektoré definitívne stratili, niektoré sú takmer zabudnuté, niektoré sa z času na čas vynoria a zopár ich zľudovelo.

Svoju pesničkovú prezentáciu som začal Líškou, textom, ktorý dlho nikto nechcel, až sa ho ujali Ivan Tásler a Janka Kirschner. Pieseň Ľudia nie sú zlí som zavesil v horšej kvalite a takmer bez spevákovho spevu. Ani sa nemusel namáhať, všetko namiesto neho odspievali zástupy ľudí. Pripomenul som aj menej známe „tímovky“ či haberovky: napríklad Starý zákon, ktorý stále patrí medzi moje najsrdcovejšie srdcovky. Vytiahol som aj piesne Joža Pročka Máme sa fajn a Slovenská rely a nevedel som, či si mám mädliť ruky alebo plakať. Pretože oba texty sú dnes aktuálnejšie ako v čase ich vzniku. Málokto vie, že sme nahrali aj CD s Andym Hrycom, ktorého hlas mi znel ako hlas Chris Rea. A naozajstnou raritou je CD pre deti Žuvačková mafia, na ktorom spieva pieseň pre deti Nevýchovný koncert nielen Peter Lipa, jednu pesničku Szidi Tobiás (ešte predtým, než ju objavili iní ako skvelú šansoniérku), ale aj Július Satinský, ktorý sa ináč spievaniu vyhýbal.

Nemyslím si, že pesničkový text môže nahradiť poéziu. Sám som často zápasil s obmedzeniami, ktoré mi dávala hotová hudba. Ale vždy som sa usiloval, aby aj moje texty boli aspoň blízke príbuzné poézii.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.