Rozprávač síce povie vetu: Čo sa stalo s koňom, nevedno, ale celý film je akoby o tom kočišovi po návrate domov. Alebo aj nie. Film je minimálne zaľudnený (dve hlavné postavy) a dialógy sú také úsporné, až udierajú do hlavy.
Pravda, sú tam dve, na Tarra až akčné scény – vo vizuálnej rovine je to nájazd Rómov a v akustickej fascinujúci prehovor miestneho proroka, ale inak sa príbeh odohráva v pomalom, no dramatickom tempe. Je to vlastne Genezis naopak – tak, ako za šesť dní vznikal svet, tu za šesť dní svet zaniká.
Kým v Biblii bolo na počiatku svetlo, tu je na konci tma. Starý kočiš zahrýza do surového zemiaka, pretože už niet ani svetla, ani ohňa. Povie síce, že jesť sa musí, ale jeho dcéra vie, že už niet dôvodu. Bez vody, bez tepla, so skučiacou víchricou za oblokmi, v ktorej sa ozývajú hlasy démonov, čakajú, čo bude.
Je to film, ktorý neznesie každý. Pre mňa bol taký fascinujúci, že som ho musel vidieť už dvakrát a nové pozretie bolo ešte silnejšie ako prvé. Keď som išiel do kina, bolo ešte leto, a keď som v noci z neho vychádzal, v uliciach Petržalky skučala víchrica. Film sa vylial do reality, kráčal som v sekvenciách niečieho filmu. Len koňa nebolo nikde vidno.