Predpokladá sa, že to môže byť niekedy vo štvrtok, podľa tempa čítajúcich. Desiatky dobrovoľníkov čítajú po 15 minútach, takže nikdy nenastane prázdne ticho. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako samoúčel, zápis do senzačností Guinnessovej knihy rekordov. Ale nepretržité čítanie Biblie sa v ľudských dejinách uskutočňovalo oddávna – zakaždým, keď bolo zle, úzkostne, keď sa ľudia báli ľudskej zloby alebo (ne)báli Božieho hnevu.
Verím, že touto aktivitou sa niečo hlboké uskutoční a niečo podstatné udeje aj v našom meste. Preto som aj ja prijal účasť na tomto čítaní. Mal som tú česť, že som čítal hneď v prvý večer. Predo mnou čítala Božidara Turzonovová, po mne Štefan Bučko. Ja som čítal okrem iného pasáž o tom, ako má Abrahám obetovať svojho syna Izáka, jednu z „najkontroverznejších“ pasáží Starého zákona. A hoci som tieto riadky čítal i počúval už mnohokrát, v nedeľu večer to bolo ešte silnejšie, hlbšie a mystickejšie. Vnímal som siluety poslucháčov pred sebou a počúval, ako môj hlas vychádza z mojich úst v podobe riedkej pary. Dych bol slovami a slová boli dychom. Alebo Duchom. Ja viem, že písať v denníku manažérov o Biblii môže vyzerať trochu archaicky, ale skúste si to. Vypnite mobil a v zhone medzi dvoma mítingami zájdite k Ladislavovi. Započúvajte sa do slov, ktoré sa vám zdajú byť ošúchané od toľkého počúvania, alebo naopak – ktoré ste ešte v živote nepočuli.