Jeho súčasníci ho prirovnávali k Puškinovi. Dnes sa naňho takmer zabudlo. Od narodenia Jakuba Grajchmana uplynulo tento týždeň 190 rokov.
Tichý romantik
Aj keď sa o ňom dnes na školách bežne neučí, Jakub Grajchman je považovaný za najvýznamnejšieho slovenského dramatika romantizmu. Písal v slovenčine, nemčine aj maďarčine. Jeho básne boli prirovnávané k Petöfimu či Puškinovi. Niektoré diela mu síce vyšli časopisecky, väčšina sa však zachovala iba v rukopisoch v Matici Slovenskej. Zaujímavosťou je tiež, že aj keď jeho meno bolo nemecké, celý život ho striktne písal slovenským pravopisom.
Jeho súčasníci sa o ňom vyjadrovali ako o tichom a zamyslenom človeku, než o veselom bohémovi. Známy je aj fakt, že sa projektoval do svojich postáv. Odborníci ho stotožňujú napríklad s postavou Karola Búrneho v Melancholickom gavalierovi či Tmavohorským v hre Kto zaplatí nohavice?
„Ó sloboda! Kto cíti tvoju cenu? Či ten, čo ťa požíva a nie je si toho vedomý, či ten, ktorý stratenú naspäť dostal? Oj, toho srdce je studené a myseľ jeho chudobná, ktorý ju má a nikdy ju neztratil!“ (postava Tmavohorského v hre Kto zaplatí nohavice?)
Nadčasovosť v troch jazykoch
Grajchman bol kritikom svojej doby a na veľa problémov mal nadčasové riešenia a odpovede. Vo svojich hrách vkladal svojim postavám do úst filozofické myšlienky, ktoré aj keď boli v súlade s vtedajšími rebelskými náladami, prinajmenšom vyčnievali z radu. Napríklad v jednom z monológov Karola Búrneho povedal: „Nič ma nevie tak rozčúliť, ako utkvelá predstava ľudí, že sú povinní rodiť deti. Akoby poslaním človeka bolo premárniť život ako zviera. Niet poľutovaniahodnejšej bytosti na zemi, ako je človek — prichádza na svet hlúpy, tupý, odpudzujúci a potrebuje opateru do takej miery, že keby bol odkázaný len na seba, zahynul by.“
Narodil sa pri Liptovskom Mikuláši v obci Hybe, študoval na lýceách v Prešove, Kežmarku, Gemeri a Levoči. Štúdium teológie v Bratislave, Halle či Berlíne absolvoval najmä na želanie svojej matky. Ako evanjelický farár sa nakoniec neživil, no vystriedal viacero povolaní od úradníka až po právnika a vychovávateľa. Nepatril k Štúrovcom, hoci písanie i doba ho k tomu predurčovali, ich diela mu boli dobre známe. Nechal sa inšpirovať napríklad Sládkovičovou Marínou, podľa ktorej pomenoval jednu z postáv v diele Melancholický Gavalier alebo Zem a Nebo.
„Jakub Grajchman je opomínaným básnikom a dramatikom. Neviem si celkom dobre vysvetliť prečo. Možno preto, že slovenské ochotnícke divadelníctvo nebolo na príliš vysokej úrovni a nedokázalo uchopiť materiál, ktorý mu Grajchman ponúkol,“ povedal pre HN Peter Čahoj, stredoškolský pedagóg, ktorý sa venoval Grajchmanovmu životu a dielu v niekoľkých odborných prácach. „Význam jeho diela spočíva najmä v tom, že písal v troch jazykoch, pričom verzie slovenských hier značne zjednodušoval, keďže slovenské ochotnícke divadelníctvo nebolo na takej úrovni ako maďarské alebo nemecké. Jeho ďalší význam je určite v dramatickej kompozícii. Môžeme ho prirovnať k takým velikánom ako Peter Karvaš alebo Július Barč Ivan. Narozdiel od nich, však Grajchman zostáva takmer zabudnutý,“ dodal Čahoj.
„Čo ste hľadali, to ste našli. Vy ste svojím hrubým vystupovaním dali podnet. Sám ste boli hnacou silou udalostí. Aj ja by som sa mohol, práve tak ako vy, sťažovať pre urážku na cti. Ale urážka od takých ľudí, ako ste vy sa ma obyčajne nedotkne.“ (postava Karola Búrneho v Melancholickom Gavalierovi alebo Zem a Nebo)
Majster dramatickej kompozície
Aj keď je Jakub Grajchman radený skôr k romantickým autorom, jeho dielo vykazuje aj mnohé klasicistické prvky. Jeho prvotina Nešťastná Víza nadväzuje na tvorbu klasicistického autora Jána Chalupku, no jeho najvýznamnejšia hra Melancholický Gavalier je považovaná za vrcholné dielo romantickej drámy. Hlavná postava Karol Búrny je typický romantický hrdina, od mena až po rebelský charakter. „Grajchman žil v spoločensky prevratnej dobe vzrastajúceho národného uvedomenia. On sám bol osobným i literárnym presvedčením romantik. No viac, ako spoločenské dianie ho zaujímal osud jednotlivca. V duchu romantického ideálu konfrontoval svojich dramatických hrdinov s prekážkami všedných dní a s nepriazňou osudu,“ vysvetľuje pre HN vedúci oddelenia divadelnej dokumentácie z Divadelného ústavu Oleg Dlouhý.
Medzi ďalšie významné hry tohto dramatika a básnika patria najmä Bohdan Tatrín, Mariana, Ako to bolo? či Dobrá rada stojí groš. Za zmienku však stoj aj jeho básnicke skladby Divotvorný mládenček a Kandidát na ženbu. „Slovenské romantické hry napriek tomu, že väčšina z nich je zabudnutých, majú veľmi vysokú umeleckú úroveň. Grajchman je majstrom dramatickej kompozície, v ktorej prekonal väčšinu svojich súčasníkov,“ uzatvára Čahoj.