Pôvodný majiteľ rekordného obrazu: Mal som ho v detskej izbe

Keď nórsky expresionista Edvard Munch maľoval v roku 1893 prvú verziu obrazu Výkrik, snažil sa zachytiť utrápenú dušu moderného človeka. Nór Petter Olsen, ktorý vyrastal s týmto dielom zaveseným na stene vo svojej detskej izbe, na ňom videl len svetlovlasú ženu stojacu v krásnom západe slnka, píše nórsky denník Verdens Gang. Jedna zo štyroch verzií Výkriku bola včera vydražená v aukčnej sieni Sotheby 's v New Yorku za takmer 120 miliónov dolárov. Získal ho zatiaľ neznámy majiteľ.

Pôvodnému majiteľovi Pettrovi Olsenovi sa ako dieťaťu nezdalo, že by pastel visiaci v jeho izbičke bol niečím výnimočný. "Rodičia sa mi snažili vysvetliť, že je to veľmi dôležité dielo. Ja som sa ale domnieval, že tá osoba na obraze je len obyčajná žena s dlhými blond vlasmi, za ktorou sa zračí nádherný západ slnka. Keď som mal 20 rokov, prečítal som si o Munchovi pár kníh a navštívil jeho malý domček v Asgardstrande. Vtedy som pochopil význam tohto maliara," spomína podnikateľ.






Olsenova verzia Výkriku, ktorý Munch vytvoril v roku 1895, je jediná v súkromnom vlastníctve. Je to tiež jediná verzia, ktorá sprevádza Munchov vlastný text, napísaný maliarovou rukou na ráme obrazu. "Najslávnejšia Munchova práca zodpovedala atmosfére doby vo Viedni a v Berlíne v 90. rokoch 19. storočia, ktorá odrážala úpadok Západu, koniec jednej epochy," uviedol Olsen.

Thomas Olsen, Pettrov otec, kúpil obraz od škandinávskeho obchodníka s umením v roku 1937. Thomas patril od 20. rokov 20. storočia k okruhu Munchových priateľov. "Môj otec sa učil vo Hvitstene plachtiť v čase, keď sa tam Munch usadil a maľoval nahých mužov a ženy na pobreží. Maliar si často sťažoval, že jachtári odkladajú svoje lode tam, kde zvykol pracovať," doplnil Olsen.

Keď nacisti označili Munchove umenie za zdegenerované a jeho obrazy boli odstránené z nemeckých múzeí, uzavrel v roku 1937 Thomas Olsen dohodu s nemeckou vládou. "Môj otec priamo prispel k záchrane 74 Munchových prác," tvrdí Petter Olsen. Výkrik nebol medzi obrazmi zachránenými z pazúrov nacistov, vtedy sa už nachádzal v súkromnej zbierke rodiny Olsenových, ktorá zahŕňala 35 Munchových diel. "Zbierka sa ocitla v ohrození, keď kráľ a vláda bývali pri svojom úteku pred Nemcami niekoľko dní na našom statku vo Hvitstene," vysvetľuje Olsen. Munchova najslávnejšia maľba nakoniec zostala na statku až do oslobodenia Nórska v roku 1945. Olsen zdedil Výkrik po dlhom právnickom spore, ktorý viedol so svojím bratom Fredom o matkinu pozostalosť a ktorý bol rozhodnutý v roku 2001.

Olsen prehlásil, že sa nijako netrápi tým, že o Výkrik príde. "Ten obraz je príliš dôležitý, než aby som ho mohol držať ďalej vo svojom domove. Zaslúži si, aby ho videlo veľa ľudí. Samozrejme, je tu riziko, že môže zmiznúť v súkromnej zbierke, ale mnoho súkromných zberateľov teraz požičiava obrazy na veľké výstavy," hovorí Olsen. Výnos z predaja Výkriku chce Olsen použiť na vytvorenie Munchovho múzea na svojom statku Ramm Gaard vo Hvitstene južne od Osla.

Petter Olsen prevádzkuje už niekoľko rokov Ramm Gaard ako ekologickú farmu s návštevníckym centrom a kaviarňou. Vo veľkolepej záhrade, ktorá je plná romantických zákutí s jazierkami a altánkami, tiež každoročne organizuje shakespearovský festival. Teraz má miliardár v úmysle vystaviť tu niektoré z viac ako tridsiatky Munchových diel, ktoré vlastní. Vidieť by mohli byť predovšetkým obrazy z miestneho kraja, nahí ľudia vyhrievajúci sa na morskom pobreží a morské vlny v zátoke. Múzeum má byť dokončené na budúci rok pri príležitosti osláv 150. výročia Munchovho narodenia. Myšlienka vybudovania nového múzea najznámejšieho svetového expresionistu mimo metropoly Oslo ale nevzbudzuje medzi miestnymi obyvateľmi zďaleka len kladné reakcie. Najväčší odpor vyvoláva fakt, že by projekt mal byť financovaný čiastočne z verejných zdrojov bez toho, aby o tom prebehla v kraji verejná diskusia.

Kritici nazývajú Pettra Olsena miestnym oligarchom, ktorý využíva svoje obrovské zdedené bohatstvo na presadzovanie vlastných plánov na miestnych úradoch. "Za filantropickým výzorom sa skrýva človek s tvrdo zdôrazňujúcimi osobnými záujmami, ktorý vo veľkom skupuje pôdu v okolí Hvitstenu a mení tento kraj na svoje feudálne panstvo," píše sa v jednom z chatov na internete.