Z výťahu vystúpi štvorčlenná partia muzikantov, medzi nimi útla žena s kučeravými vlasmi. Poriadne mi potrasie pravicou, zavolá do šatne a je pripravená na rozhovor... Až na to, že v zákulisí Colours of Ostrava je poriadny hluk. „Poďme von,“ vyhlási a smeruje ku schodom. „Urobíme interwiev na schodoch,“ smeje sa. Prečo nie. Sadneme si a hudobníčka i dídžejka, ktorá fascinovala aj kritikou oceňovaného producenta a hudobníka Trickyho, sa rozrozpráva.
Americkí raperi Ninjasonik nestihli lietadlo a vy ste na festivale odohrali dva koncerty za sebou.
Nemám s tým problém. Ešte som to síce nerobila, ale prečo nie.
Zdá sa, že vy nemáte problém s viacerými vecami. Ste programátorka, speváčka, klavirista, huslistka, gitaristka i skladateľka. Produkujete hudbu a živili ste sa aj ako dídžejka. Ako to všetko robíte?
Neviem (smiech). Ide to asi preto, že ma baví skladanie i produkovanie. A keď počujem hudbu, počujem všetko, čo je za ňou: všetky nástroje, tóny, nálady. Aj preto ľahšie vyjadrujem, čo je v mojej hlave. Myslím si, že je to v konečnom dôsledku i praktické.
S hudbou ste začínali už ako osemročná.
Áno, pretože som z muzikantskej rodiny. Aj preto som začala s husľami, a potom s klavírom už v ranom veku. Bavilo ma to, aj preto som sa naplno pustila do štúdia hudby. Ale zistila som, že ma viac napĺňa vytvárať ju, preto sa zo mňa stala muzikantka, a nie profesionálna huslistka.
Podľa kritiky robíte temný a vtieravý trip hop. Sama ho prirovnávate k Portishead či Massive Attack. Ako ste sa dostali k tomuto žánru, ktorý je celkovo bližší Európe?
Mám viac dôvodov. A jeden z nich je práve fakt, že som zo Spojených štátov a ľudia sú tam konzervatívnejší. Čo sa napríklad aj sexuality týka, ja sa svojou hudbou usilujem venovať témam, ako je odcudzenie, konzum, ľudská spiritualita a sexualita. Aj tú sa snažím ventilovať cez moju hudbu. Tú sexuálnu energiu. Trip hop má silný efekt.
https://www.youtube.com/embed/1GUmTN4lPfI
Zdroj: YouTube
Ako to myslíte?
Vie vyvolať reakcie v spoločnosti. A aj preto sa snažím spolupracovať s hudobníkmi, ktorí to cítia podobne.
Kto vás teda inšpiroval?
Keď som mala pätnásť rokov, stretla som jedného Švéda, ktorý mi predstavil mix Björk a Trickyho – a to mi otvorilo obzory. S touto hudbou som sa v USA dovtedy nestretla. A, samozrejme, inšpiruje ma kapela Radiohead.
Pred pár rokmi ste koncertovali s kritikou uznávaným Trickym. Celkom pekný úspech pre začínajúcu muzikantku...
Bolo to úžasné. Bola som na turné s mnohými osobnosťami a veľa som sa naučila. Ísť na turné s etablovanými umelcami ma posúva, učím sa od nich, odkukávam. Bavíme sa o hudbe. Učíme sa hrať naživo, transformovať hudbu na živé hranie. Od Trickyho som sa naučila veľa.
Prečo to robíte?
Ako to myslíte?
Čo chcete povedať svojou hudbou...
Viete, cítim, že ako umelec mám príležitosť niečo povedať. A bolo by hlúpe premárniť to. Som kritická, keď ide napríklad o moc. Som kritická voči tomu, kto ju má a ako ju kto rozvíja.
Tú kritiku cítiť vo vašich textoch.
Myslím si, že to je dôležité.
Nie ste na to mladá?
Mám tridsať a myslím si, že mám čo povedať k stavu spoločnosti, k feminizmu. Viacerí mi povedali, že moja hudba je introspektívna, ale je aj prepojená na iných ľudí, tak sa to dá.
Ste z amerického Seattlu. Je to dobré miesto pre hudbu?
Áno, i keď moja hudba nie je taká populárna ako v Európe, ale žije to tam.
Čím?
Hip hopom, napríklad aj ja som spolupracovala s mnohými umelcami a bolo to skvelé. A s hiphopermi je vždy sranda. Populárny je tiež napríklad indie rock.
Aj preto ste sa tešili na európske turné?
Určite, mám pocit, že kapely, ktoré uznávam, sa majú lepšie tu. Že tejto hudbe rozumie viac Európa. Myslím si, že aj tie hudobné odkazy prejdú skôr tu. Trochu ma v tomto USA frustrujú, pochádzam odtiaľ, ale som rada, že som teraz v Európe.
https://www.youtube.com/embed/zIGNcQmS3VY
Zdroj: YouTube
Prečo ste si vybrali také mystické meno: Anomie Belle?
Študovala som sociológiu a Anomie je francúzsky výraz, ktorý hovorí o strate viery v možnosti spoločnosti, je to niečo, o čom chcem vo svojej hudbe hovoriť. A Belle je akási príťažlivá krása, teda niečo ako krásne odcudzenie. Pretože sme odcudzení mnohými vecami.
Kde chcete byť o 10 rokov?
Ťažká otázka.
Nechcem sa pýtať na vaše sny, chcem len vedieť, kam by ste to so svojou hudbou chceli dotiahnuť.
Chcem žiť viac prebudene, trochu viac v harmónii so zážitkami i sama so sebou. Chcem viac chápať, že určité veci na svete neovplyvním a chcem byť viac spojená s ľuďmi. Dúfam, že toto všetko bude moja hudba odrážať. A takým mojím snom je nahrať album s orchestrom. A skladať hudbu k filmom, to ma baví.