Mira Fornay (v strede) s predstaviteľmi svojho filmu.
V čase, keď končil Medzinárodný filmový festival v Rotterdame, prebiehal v Česku nominačný večer Českých levov. Medzi všetkými nominovanými filmami bolo prekvapivo len niekoľko málo tých, ktoré sú aspoň trochu medzinárodne zrozumiteľné.
Úspech slovenskej režisérky Miry Fornay a jej filmu Môj pes Killer v Rotterdame ide o stupeň viac ako všetky české levy dohromady - je to totiž úspech na uznávanej medzinárodnej platforme. A tu neplatia žiadne "kamaráčofty", poklepávanie po ramenách, tu platí kvalita. Fornay si z Rotterdamu odviezla najvyššiu cenu (Hivos Tiger Award) spolu s ďalšími dvoma filmami hlavnej súťaže. To je jasný dôkaz, že jej filmu medzinárodné publikum rozumelo. Všetky tri víťazné filmy (Môj pes Killer, rakúsky film Vojačka Jana a iránsky Tlsťoch) mali jedno spoločné: mali silnú obrazovú stránku, neboli to len televízne variácie o životných nepríjemnostiach. Všetky tri víťazné filmy hovorili o charakteroch negatívne poznačených svetom, v ktorom žijú. Postavy týchto filmov boli vzdialené priemeru, netuctové, až divné. Ich divnými očami ale vidíme v prekvapujúcich súvislostiach svet, ktorý všetci dobre poznáme, ale trochu sa ho bojíme. Mira Fornay sa vďaka svojmu novému filmu dostala na samotnú špičku festivalu. Nezáleží teda na tom, či je film z malej alebo veľkej krajiny, či je natočený nezávisle alebo mainstreamovo, či sú v ňom známi alebo neznámi herci. Záleží na tom, či film má tému, ktorá je schopná rezonovať. Filmová Európa mladú slovenských filmárku pochopila. Navyše Môj pes Killer mal v Rotterdame dobré zázemie - reprezentáciu Slovenského filmového ústavu.
Mira Fornay (v strede) s ďalšími ocenenými: Danielom Hoeslom a Mohammadom Sirvanim.
Prínos MFF v Rotterdame bol tento rok aj v tom, že zahrnul televízne a webové seriály vďaka novej - a zrejme len jednorazovej - sekcii nazvanej Changing Channels. Na čelnom mieste tu bežal štvorhodinový český film poľskej režisérky Agnieszky Holland v produkcii HBO Czech republic Horiaci ker, ktorý sa vracia k udalostiam po upálení Jana Palacha 16.1.1969. Ukázalo sa, že Pražská jar je stále téma, ktorá Európu zaujíma. Publikum tiež zaujal mimoriadny herecký výkon Tatiany Pauhofovej v úlohe právničky Dagmar Burešovej (ktorá sa rozhodla pre nonkonformnú obhajobu rodiny Jana Palacha proti vtedajšej politickej moci, konkrétne proti členovi ÚV KSČ Vilémovi Novému - ten sa snažil z Palacha urobiť nesvojprávneho jedinca napojeného na západnej rozviedky).
Zaujímavé bolo tiež zavedenie nových mechanizmov, ktoré umožnili festivalovému publiku odovzdávať finančné dary v prospech festivalu. MFF v Rotterdame napriek obrovskému počtu návštevníkov (cez 250-tisíc) má problémy s financovaním od mesta a vlády a už vlani musel preto znížiť počet uvádzaných titulov. Súčasťou festivalu bol aj trh projektov CineMart s 33 projektami z 31 krajín, z toho 5 projektov bolo s holandskou účasťou. Jednou z aktivít CineMartu bol tzv. Rotterdam Lab, sada workshopov, kde sa mladí producenti z rôznych častí sveta snažia spájať sily a vytvárať medzinárodné projekty. Partneri Rotterdam Lab sú napríklad Doha Film Institute alebo Screen Australia. CineMart zatiaľ ešte mal podporu Holandského filmového fondu, zdá sa však, že tento rok domáci fond podporoval trh projektov naposledy.
Cenu publika dostal holandský film Matterhorn, pojednávajúci v žánri tragikomédie o päťdesiatštyriročnom osamelom mužovi. Osamelé bytosti tejto planéty mali v Rotterdame svoj pevný prístav. V sekcii Bright Future (v nej bežal aj film Matyáša Priklera Ďakujem, dobre) bol napríklad uvedený nórsky film s názvom 90 minút. Ten sleduje trojicu postáv - dobre postaveného dôchodcu, mladého narkomana a otca niekoľkočlennej rodiny v čase, keď sa všetci traja rozhodnú zavraždiť z rôznych dôvodov svojich partnerov.
Festival v Rotterdame zostal napriek úbytku podpory európskych organizácií pozoruhodne medzinárodný. A úspech mladej slovenskej filmárky v tejto konkurencii má mimoriadnu hodnotu.
Z Rotterdamu Radovan Holub,
spolupracovník MFF Bratislava
Snímky: IFF Rotterdam